História začlenenia Slovenských dospelých skautov a skautiek 
do svetovej organizácie dospelých – IFOFSAG – ISGF
Platí zásada, ktorú spomenul už Cicero, že nepoznať, čo sa stalo pred Tvojim narodením, znamená ostať stále dieťaťom. 
Preto tento úvod do histórie ISGF, lebo sa od neho odvíja aj budúci program pre dospelých v Slovenskom skautingu.
Tak ako vznikali v Čechách a neskôr na Slovensku prvé oldskautské oddiely, vytvárali sa podobné skupiny dospelých všade tam, kde pracovali skautské organizácie. A to nielen v Európe – kolíske skautingu, ale aj na ostatných kontinentoch. Boli to skautskí nadšenci, ktorí nechceli opustiť skautské prostredie, ale vek a iné životné okolnosti im neumožňovali pracovať tak, ako skautská mládež. 
Nečudo, že postupným vývojom sa v Európe našli organizátori, ktorí sa rozhodli aktivity týchto skupín dospelých podchytiť, dať im určitý smer a zmysel. Zaujímavou novinou bolo to, že združovali bývalých skautov a skautky a podľa toho i založili Medzinárodné spoločenstvo bývalých skautov a  skautiek – anglicky preložené INTERNATIONAL FELLOWSHIP	OF FORMER SCOUTS AND GUIDES – IFOFSAG. (Francúzsky AIDSEGA – Amitié internationale des scouts et Guides adultes). Bolo to v čase socializácie našej krajiny, kedy bol skauting u nás zakázaný. 
V dňoch 24. - 25. 10. 1953 vo Švajčiarskom Lucerne zástupcovia 18 štátov (Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francie, Island, Taliansko, Kostarika, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Nizozemsko, Nórsko, Pakistan, Portugalsko, Rakúsko, Grécko, Švédsko, Švajčiarsko a Veľká Británia) na základe schválenia svetovou organizáciou skautského hnutia WOSM a neskôr aj WAGGS ustanovili dočasné vedenie a schválili prvé stanovy tejto novej svetovej organizácie. 
Treba si pripomenúť zásady tejto organizácie, lebo iba tak je možno plánovať činnosť a snaženie sa dospelých v Slovenskom skautingu. Kriticky musíme konštatovať, že tieto zásady neznajú mnohí dospelí, ktorí kritizujú Slovenský skauting dospelých pre ich tak zvanú „nečinnosť“ a v druhom rade aj mnohých registrovaných dospelých, ktorí sa vypytujú, čo majú robiť. Teda: Cieľom je pomáhať bývalým skautom a skautkám zachovávať v osobnom živote skautský sľub a skautský zákon vnášať tieto myšlienky do obcí a kolektívov, kde žijú a pracujú byť si vedomý osobnej zodpovednosti a pri tom aktívne podporovať prácu skautov a skautiek vo vlastnej obci, štáte a na celom svete. 
25. október – deň založenia IFOFSAGu sa stal celosvetovým sviatkom bývalých skautov a skautiek a nazýva sa „Deň družnosti“ (Fellowship Day) a dá sa prekladať aj ako Deň priateľstva alebo Deň spoločenstva. Úradná reč je angličtina a francúzština, oddiely alebo kluby majú názov prevzatý z anglického prekladu za oddiel – gilda. Základným predpokladom vzniku a existencie gildy je aktívna činnosť a vlastný program s naj rozličnejším zameraním a náplňou, na ktorej činnosti sa členovia gildy dohodli. Okruhy možnej činnosti podľa ankety IFOFSAGu vydala rada OS ešte v roku 2003 všetkým vtedy registrovaným oddielom OS. V súčasnej dobe vo svetovom merítku prevláda charitatívna činnosť. Oficiálnym odznakom je červená skautská ľalia s dvomi bielymi hviezdami umiestená na bielom trojlístku. 
V priebehu ďalších rokov sa menili tri krát stanovy tejto svetovej organizácie, boli vytvorené administratívne oddelenia Central Branch 1967, svetový výbor, svetová kancelária a najvyšší orgán svetová konferencia), a boli rozdelené svetové regióny na región Afrika, Ázia, Pacifik, Arábia, Európa, ktorá sa delí na subregióny Severná Európa, Stredná Európa (kam patrí aj Organizácia dospelých skautov a skautiek slovenského skautingu), Západná Európa, Južná Európa a osobitne Západná pologuľa. V súčasnosti je v ISGF registrovaných viac ako 46 členských zemských organizácií, pri čom nie je doteraz uzavretý stav po poslednej svetovej konferencii v Como – Taliansko (2011), kde sa prihlasovali ďalšie zemské organizácie z Ázie a Afriky. 
Posledná zmena ústavy bola schválená na svetovej konferencii IFOFSAG v Montegrotto Terme v Taliansku v roku 1996, kde bol medzi iným prijatý aj nový názov organizácie na ISGF - The International Scout and Guide Fellowship (an organisation for adults) - v preklade Medzinárodné spoločenstvo skautov a skautiek (organizácia pre dospelých), kde bolo nahradené slovo „bývalých“ na výraz „dospelý“. Francúzsky AISG – Amitié internationale Scouts et Guide (une organisation pour adultes). 
Vráťme sa ale k nám na Slovensko. Už v roku 1991 sa vytvorila v Bratislave skupina oldskautov, ktorí sa nestotožňovali s programom vtedajšej skautskej organizácie a vytvorili si Bratislavskú gildu po vzoru Viedenskej gildy. Rozšírili svoj členský aktív po celom Slovensku a registrovali vyše 120 členov, čo stačilo k tomu, aby sa prihlásili k svetovej organizácii bývalých skautov a skautiek IFOFSAG. Boli v roku 1993 do tejto organizácie aj prijatí pod názvom Skautská gilda Slovensko, vytvorili si svoj štatút a prihlásili sa ako samostatná organizácia na ministerstvu vnútra. Tým znemožnili prihlásiť vtedajších oldskautov Slovenského skautingu (ktorých bolo niekoľkonásobne viac) do svetovej organizácie IFOFSAG, lebo v tejto svetovej organizácii môže zastupovať dospelých iba jedna národná organizácia. V tom čase pracoval pri náčelníctve tretí kmeň - teda kmeň oldskautov. Mal celý rad oddielov po celom Slovensku a členovia týchto oddielov sa snažili v prvom rade znovu obnovovať skauting. 
Reorganizáciou Slovenského skautingu – zásadným omladením vedenia skautskej organizácie - bolo zrušenie tohto kmeňa po roku 1994 a následne nešťastnou akciou „Ďakujeme – odíďte“ sa celý rad vtedajších oldskautov rozhodol prestať pracovať a mnohí zaslúžilí, skúsení oldskauti a hlavne skautská generácia z rokov 1968 - 1970 skutočne odišla. Taktiež nové stanovy uznávali iba roverov a starších. Tak ostalo iba 22 oldskautských oddielov zložené z prevážne tých najstarších oldskautov a vtedajšie vedenie Slovenského skautingu ich trpelo a nechávalo k postupnej samo - likvidácii. 
Treba konštatovať, že až na tlaky českých a poľských bratov, ktorí sa stretávali v rámci česko - poľsko - slovenských trojstretnutí OS sa vytvorila skupina oldskautov Slovenského skautingu, ktorá sa pokúsila obnoviť oldskauting na Slovensku a to na X. sneme v Trenčíne. Pokus sa nevydaril a preto sa vo februári 2001 v Piešťanoch na stretnutí vodcov oldskautských oddielov vytvoril nový pracovný tým, ktorý začal pracovať na obnove oldskautingu na Slovensku. Musíme si uvedomiť, že vtedajšie medzinárodné styky dospelých zabezpečovala prevážne Skautská gilda Slovensko, ktorá aj zabezpečovala spoluúčasť na trojstretnutiach na základe svojho členstva v ISGF a Slovenský skauting bol na týchto stretnutiach obvykle zastúpený iba jedným dobrovoľníkom (zhodou okolností to bol jeden zo zakladateľov tejto medzinárodnej spolupráce). Český junák a Poľskí harceri v tom čase už boli členmi ISGF. Cieľom tohto nového týmu bolo najprv obnoviť legislatívne miesto oldskautov v Slovenskom skautingu a následne vstúpiť aj do svetovej organizácie ÍSGF. 
Postupne sa zlepšovala pozícia oldskautov na Slovensku, ktorí sa účinne zapájali aj do medzinárodnej spolupráce a až po roku 2008 – 2010 si vydobylo vedenie (vtedy už) kruhu starších skautov a skautiek rovnocenné postavenie s ostatnými kruhmi v organizácii. V tom čase sa ale Skautská gilda Slovenska dostala do problémovej situácie, a to nielen v ekonomickej oblasti, ale hlavne v členskej základni. Z členstva zostal iba káder zakladajúcich členov v Bratislave, a z ostatných zostalo iba niekoľko členov v Banskej Štiavnici. 
Vedenie oldskautov – rada starších skautov a skautiek Slovenského skautingu si postupne získavala dobré meno aj v zahraničí, zabezpečovala plne podujatia trojstretnutí česko – poľsko – slovenských oldskautov, zabezpečovala návštevu francúzských oldskautov na Slovensku ako aj podstatnou mierou medzinárodnú akciu „Skautský sľub“ a mala eminentný záujem na pokračovaní spolupráce s vedením ISGF. Preto na základe spoločných rokovaní o ďalšej existencii oldskautingu na Slovensku došlo k fúzii Skautskej gildy Slovensko a Kruhu starších skautov a skautiek Slovenského skautingu s tým, že sa umožní všetkým dospelým skautom a skautkám na Slovensku vstúpiť do svetového spoločenstva dospelých skautov a skautiek a vytvorením vrcholovej organizácie dospelých skautov a skautiek, využije sa členstvo gildy v ISGF a bude sa pokračovať v práci v rámci programov členských organizácií (gildy a kruhu prípadne ďalších oldskautských organizácií). Tento zámer bol schválený na VI. Zhromaždení Kruhu starších skautov a skautiek Slovenského skautingu v  septembri 2011 v Žiline, na ktorom zasadaní sa zmenil názov kruhu zo starších na dospelých. Ďalšie a konečné rokovanie sa uskutočnilo v septembri 2012 na Česko – poľsko – slovenskom trojstretnutí na Slovensku, kde sa už odsúhlasoval nový štatút vrcholovej organizácie dospelých a dňom 1. 12. 2012 v Bratislave s konečnou platnosťou prítomnými vedúcimi zakladajúcich organizácií po zapracovaní pripomienok a úpravách aj podpísaný. Vytvorila sa tým nová strešná organizácia dospelých s názvom Organizácia dospelých skautov a skautiek slovenského skautingu, ktorá je registrovaná v ústredí ISGF ako nástupná organizácia Slovenska. Tým sa otvorila cesta dospelých skautov a skautiek k rozvoju medzinárodnej spolupráce na širokej platforme a k vlastnému rozvoju činnosti. 


Oldskauting po roku 1990 na Slovensku 
V rokoch 1989 a 1990 kedy bol skauting znovu povolený, nastúpili dve generácie bývalých skautov a skautiek k  obnove skautskej organizácie. V roku 1990 na sneme v Žiline bolo zvolené náčelníctvo, dva kmene – chlapčenský a dievčenský a bol ustanovený aj tretí kmeň, teda kmeň oldskautov. Bola to doba radostná, plná očakávaní a  elánu do práce na obnove skautskej organizácie. Toto obdobie možno prirovnať k akcii Betlehemského svetla, ktoré skauti prvýkrát v tomto roku roznášali po Slovensku a ktoré posolstvo lásky k blížnemu vítali nielen skauti, ale aj široká verejnosť. Do Slovenského skautingu sa hlásilo veľa detí a aj dospelých, ktorých bolo treba zaradiť do skautských oddielov a dať im vedúcich, ktorí by začali so skautskou výchovou a činnosťou. 
Preto Žilinský snem ako prvoradú úlohu stanovil obnovu činnosti oddielov, zborov a oblastí. Predovšetkým sa hľadali noví vodcovia oddielov, ktorých bolo treba poučiť, vysvetliť podstaty skautingu a usmerňovať ich vo vedení skautských jednotiek. Tejto práce sa ujali starí skauti a skautky (skauti a skautky z rokov 1945 – 1949) ako aj tí, ktorí prežili 2 roky obrody skautingu v rokoch 1968 – 1970. Bolo to zložité obdobie, lebo sa stretávali systémy výchovy so skautským pojatím  s mládežníckym vedením, vychovávaného  dobou socializácie spoločnosti. Začali sa hľadať cesty k majetku a dotáciám a peniaze začali hrať rozhodujúcu úlohu. Do tejto doby bola činnosť občianskych organizácií prevážene dotovaná štátom a vedúci boli platení funkcionári vtedajších občianskych spoločenstiev. Pokiaľ sa týka dotácií  nastupujúca skautská generácia a hlavne rodičia detí mylne predpokladali, že sa ekonomická situácia v tomto smere nezmení. Nepodstatnou mierou bola rozporná aj otázka náboženská, lebo náboženstvo a verejný postoj k cirkvám bol do tej doby ak nie priamo zakázaný, tak sa socialistická spoločnosť chcela s náboženskou otázkou „vysporiadať“ postupným zánikom vzťahu človeka k bohu, čo sa nezrovnávalo s ideami skautingu. 
Začal tak generačný a aj politický rozpor. Už na sneme v Žiline sa tieto názory začali prejavovať keď značná časť snemu sa venovala problematike znenia skautského sľubu (použitia dodatku – „Tak mi pán boh pomáhaj“) pri čom  aj otázka názvu novej skautskej organizácie sa dlho prerokovávala (z československého Junáka na Slovenský skauting). Následne po sneme aj otázka sídla organizácie ukazovala na začínajúce sa rozdielne pohľady na organizáciu samotnú (Bratislava – Žilina). Nasledovali problémy skautskej výchovy, zavádzal sa do Organizácie nový systém „ demokracie“ po vzoru politického rozvoja spoločnosti a vyskytovali sa dokonca názory, že ani náčelníka organizácia nepotrebuje (Prešovský snem). Mladá nastupujúca generácia začala dávať oldskautom na vedomie, že „po starom“ sa žiť nedá, vysmievali sa z prevzatého názoru iných skautských organizácii, že československý skauting je skauting „skanzenový“ a že je treba nastúpiť na novú cestu a vedenie rázne omladiť. 
Tejto situácii nahrávala aj nejednotnosť v radoch oldskautov a taktiež rivalita medzi niektorými najstaršími. To viedlo napríklad aj k vytvoreniu Bratislavskej gildy, ktorá po vzoru Rakúskych gild sa snažila pracovať v nových pracovných trendoch pre dospelých. Dôsledne dbala na duchovné zásady, nespolupracovala v obnove skautingu a nezasahovala do výchovného systému skautskej organizácie. Prikláňala sa hlavne k sponzorstvu a k vlastnému programu pre dospelých skautov a skautiek po vzoru vtedajšej svetovej organizácie IFOFSAG. Vo svojich začiatkoch mala veľa priaznivcov a registrovala členstvo z celého Slovenska. Tento stav (hlavne vo veľkých skautských aglomeráciách) v oldskautskej komunite viedol k tomu, že pre krátkosť možnej skautskej výchovy v rokoch 1968 - 1970 mladej a nie celkom skautsky vychovanej generácie nechcelo oldskautov s ich disciplínou a zásadami a namiesto spolupráce odporúčalo starým skautom, aby sa im do ich nových predstáv o skautskej výchove neplietlo. Podporu mladí dostávali aj z vedenia WOSMU a tak na Bratislavskom sneme už v roku 1994 bol tretí kmeň dospelých zrušený a oldskauti zostali osamotení. Z politického hľadiska to bola doba, kedy sa celá spoločnosť učila novému životu, kedy platilo, že to, čo nie je zakázané, je dovolené, spoločnosť sa učila žiť v prerode zo socialistického do kapitalistického systému, kde peniaze a ekonomika sú hlavné časti života a kedy sa strácala poctivosť, úprimnosť a spolunažívanie, kde rástol nacionalizmus a rasizmus. 
Uvedené okolnosti či už politické, alebo neutešený postoj nastupujúcej mladej generácie k  oldskautom zapríčinili, že mnohí skúsení oldskauti ochabli v  práci a  niektorí začali aj z  organizácie odchádzať. Veľký podiel na tom mala aj akcia niektorých mladých: „Ďakujeme, odíďte“, ktorá veľa poctivo zmýšľajúcich skautov a skautiek znechutila. K ďalšiemu úbytku oldskautov došlo v čase, kedy Slovensko prešlo na novú menu – euro – a vedenie prijalo rozhodnutie o novej výške členských príspevkov. Tie v tom čase boli hlavne pre dôchodcov príliš vysoké a mnohí oldskauti ich prestali platiť. Napriek uvedeným problémom zostávali v organizácii hlavne ti najstarší, ktorí verili, že sa nájde raz pochopenie a vďaka k ich pionierskej činnosti, ktorou trikrát v živote sa snažili obnoviť skautské myšlienky a skautskú organizáciu. Organizovali sa v oldskautských oddieloch pričom ich práca bola sporadická, zodpovedala ich veku a telesným zdatnostiam a spočívala prevážne v stretnutiach a spomienkach. Nie vždy a všade sa podobná situácia vyskytovala. Boli 	výnimky po celom Slovensku, kde síce oddiely oldskautov zanikli, ale skautské osobnosti zostali a nastupujúce vedenie s nimi spolupracovalo. Mladá generácia uznávala ich vedomosti a skautskú prax. Títo oldskauti vedeli, ako v nových podmienkach pracovať. Týmto OS treba poďakovať za to, že slovenský skauting si stále udržuje nielen skautské ideály a skautského ducha, ale aj systém výchovy detí v intenciách myšlienok zakladateľa skautingu BíPí. 
Vráťme sa k odlskautingu ako takému. Treba kriticky priznať, že od roku 1990 vedenie tretieho kmeňa nemalo také osobnosti, ktoré by uhájili postavenie oldskautov v organizácii, a taktiež ktorí by pracovali a viedli oldskautov podobne ako oldskauti v Junáku v Českej republike. Nik nevypracoval ciele, program a zásady práce dospelých. V tom čase existovali iba samostatné kluby alebo oddiely, ktoré pracovali podľa svojich predstáv a možností a snažili sa pomáhať rozvoju organizácie a druhú skupinu oldskautov tvorili jednotlivci, ktorí u skautských oddielov a zborov boli mladými akceptovaní a pracovali ako funkcionári či už oddielov alebo zborov, ale netvorili oldskautskú organizáciu. Nevznikla ani úzka spolupráca s vedením svetovej organizácie dospelých ISGF a to aj preto, že vtedajšie vedenie ISGF nechápalo prácu a priority Slovenských oldskautov. Registrovali už Skautskú gildu Slovensko, ktorá odnož oldskautov v Bratislave sa okrem u  IFOFSAGu registrovala aj u ministerstva vnútra ako samostatná skautská organizácia a tvorila tak národné zastúpenie dospelých v tejto svetovej organizácii napriek tomu, že počtom členov nereprezentovala celoslovenskú oldskautskú komunitu. 
Tak sa oldskauti Slovenského skautingu dostali do izolácie. Postoj mladého vedenia skautskej organizácie k oldskautom sa prejavil aj v znení nových stanov Slovenského skautingu, ktoré stanovy oldskautov a ani dospelých nepoznali. Zaviedli sa iba roveri a „starší“. Nové trendy (ako napríklad činnosť Skautskej gildy Slovensko, alebo Tatranskí orli, Woodcraft a iné) sa neujali, pričom vedenie Slovenského skautingu presadzovalo rovering (na ktorý dostávalo dotácie). V  podstate od roku 1995 tak oldskauting stagnoval a vedenie organizácie v tichosti sledovalo cestu oldskautských oddielov k postupnej samo - likvidácii. 

Obnova hnutí OS po roku 2001
Začalo to v podstate v Nýdku - Hluchová. Je to malá osada na Těšínsku, kde sa uskutočňovalo piate medzinárodné stretnutie oldskautov Čiech, Slovenska a Poľska. Stretnutie a program pripravili bratia z Čiech a rokovalo sa hlavne o vypracovaní pripomienok k stanovám vtedajšieho IFOFSAGu. Rokovanie sa konalo 27. – 30. 9. 2001. 
Stretnutie bolo prvým spoločným zasadaním dospelých skautov z Čiech, Slovenska a Poľska, lebo predchádzajúce rokovania iba vedúcich boli skôr programového zabezpečovania pôvodnej myšlienky spolupráce týchto troch skautských organizácií (písomná dohoda o spolupráci - Glodowka - dňa 18. 10. 1998). Českých a poľských dospelých skautov spájalo členstvo v svetovej asociácii dospelých skautov IFOFSAG. Na Slovensku v tejto svetovej organizácii bola iba Skautská gilda Slovensko. Oldskauti organizovaní v Slovenskom skautingu (SLSK) členmi neboli. Táto konštatácia dala podnet k tomu, aby sa oldskauti organizovaní v SLSK taktiež zapojili do spolupráce s IFOFSAGom pri čom bolo treba najprv slovenských oldskautov združiť a dať im smernice k činnosti. 
Aká bola v tom čase pozícia oldskautov v SLSK: Vedenie SLSK od roku 1994 nemalo záujem o spoluprácu s dospelými skautmi a preferovalo roverov a rovering. Došlo k tomu, že mladí skauti začali s akciou: „Ďakujeme, odíďte“, čo malo za následok, že mnohí skúsení starí skauti, ktorí trikrát obnovovali skauting, skutočne znechutene odišli. 
Preto na základe iniciatívy z Nýdku boli zvolaní vodcovia oldskautských oddielov, ktorí ešte v SLSK zostali, do Piešťan na deň 19. januára 2002. Z 22 registrovaných oddielov OS kladne reagovalo 14, ktorí sa na toto rokovanie dostavili. Prítomní prerokovali súčasnú situáciu v hnutí a uzniesli sa, že je potrebné zvoliť zo svojho stredu päť členný prípravný výbor, ktorému okrem iného vytýčili dva vrcholové úkoly: vytvoriť oldskautský kolektív, ktorý bude legislatívne uznaný vedením SLSK a v druhom bode, zaradiť túto skupinu oldskautov do svetovej organizácie dospelých skautov a skautiek (vtedy ešte IFOFSAG, o rok neskôr ISGF). 
Zvolený prípravný výbor viedol Ing. Loebl Jaroslav (Trenčín), členmi boli JUDr. Turi-Nagy Ladislav (Nitra), Ing. Jurecký Pavol (Žilina), Ing. Merta Juraj (Skautská gilda Slovensko – Bratislava) a Soldán Milan (Rimavská Sobota). Prvé rokovanie výboru sa konalo už nasledujúci mesiac v Žiline v klubovni OS v budove Matice Slovenskej na Hollého ul. č. 11. Prípravný výbor sa následne schádzal mesačne a pripravoval prvé stretnutie oldskautských oddielov, ktoré sa malo uskutočniť v roku 2002. Súčasne bola nadviazaná úzka spolupráca s vedením českého Junáka a získavané poznatky sa prípravný výbor snažil uplatniť vo svojom programe. Jednanie prípravného výboru s vedením SLSK určilo prvoradú úlohu – zvoliť legálne vedenie dospelých, čo sa uskutočnilo 22. 6. 2002 v Žiline na historicky prvom zhromaždení oldskautov na Slovensku. Zvolený výbor sa začal titulovať ako rada OS. 
Vedenie rady vykonalo celý rad konzultácií s vedením SLSK, ktoré dočasne súhlasilo s vytvorením rady, ale o uznaní rady ako súčasť SLSK náčelníctvo nechcelo ani počuť. Rada si teda vytýčila dva hlavné smery činnosti: pomocou vykonávaných aktivít dostať sa do podvedomia skautskej verejnosti, do podvedomia vedeniu SLSK na jednej strane a na druhej strane zobudiť záujem všetkých oldskautských oddielov o spoločnú prácu a súdržnosť. 
Koncom roka 2002 začala rada vydávať za vlastné náklady štvrťročne Oldskautské zvesti a tieto posielala oldskautským oddielom. Zvesti vychádzali nepravidelne (nedostatok finančných prostriedkov, nebola redakčná rada ani  gramatická kontrola, chýbali dopisovatelia) a vydávali sa iba do polovice roku 2005. 
Jedným z prvých veľkých podujatí, ktoré rada zabezpečovala bolo siedme medzinárodné stretnutie česko – slovensko – poľských oldskautov, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 23. – 25. mája 2003. Bola to prvá skúška akcieschopnosti novej rady, ktorá bez skúseností mala preukázať oprávnenosť svojho zvolenia. Úspech podujatia nalial do pracovníkov rady novú chuť do práce. Rada pravidelne každý druhý rok poriadala celoslovenské stretnutie vodcov oddielov nazvaných zhromaždenie OS (v rovnakej polohe ako snem OS u českého Junáka a po vzoru snemov SLSK). Stretnutia sa konali aj s voľbami nového vedenia rady v ktorom sa striedali prevažne členovia pôvodnej rady. V roku 2005 usporiadala rada seminár o oldskautingu v Žiline a nasledujúci rok organizovala jubilejné desiate medzinárodné česko-slovensko- poľské trojstretnutie OS na Orave. Zasadanie rady sa uskutočňovalo v rôznych oldskautských strediskách a na základe získaných poznatkov sa začali vypracovávať rôzne projekty (úprava registračných poplatkov, oddiel zaslúžilých skautov, kritika vedenia skautskej organizácie s návrhom opatrení a iné). Tie boli predkladané náčelníctvu SLSK a dokumentovali nielen prácu rady, ale dokumentovali záujem dospelých o zlepšenie situácie v SLSK. 
Okrem spoločných aktivít pracovala rada aj v oblasti legislatívy. Bol vypracovaný Štatút dospelých skautov a skautiek, bol prerokovaný s členskou základňou a schválený na treťom zhromaždení OS. Súbežne boli vypracovávané návrhy na úpravu Stanov SLSK ako aj Organizačného poriadku(OP) SLSK a tieto boli zasielané na ústredie SLSK, čo sa ukázalo ako podstatný krok k neskoršiemu uznaniu rady. Taktiež sa hľadal názov tohto oldskautského zoskupenia a po dohode s vedením SLSK v zmysle OP SLSK sa zoskupenie nazvalo Kruhom. 
Všetky spomenuté aktivity kladne vyústili na XII. sneme v Nitre dňa 22. 10. 2005, kde návrhy rady OS na uznaní práv a povinností kruhu OS boli síce akceptované, ale snem schválil existenciu rady ako radu dočasnú a to do nasledujúceho snemu. 
Sústavné aktivity rady, o ktorých rada stále informovala vedenie SLSK, mali za následok, že v júni 2007 došlo k zásadnému obratu postoja vedenia SLSK k dospelým skautom a skautkám. Na osobitnej porade vedenia rady s vedením SLSK o úpravách stanov a organizačného poriadku SLSK boli prerokované požiadavky rady na vznik stálej rady dospelých a po búrlivej debate dostala táto rada aj názov ako Rada Starších skautov a skautiek. Rokovania sa zúčastnili bratia Loebl a Tóth za pomoci brata Petríčka z Piešťan, strieborného vlka. Na tomto rokovaní boli presadené takmer všetky nárokované práva kruhu starších skautov a skautiek a boli zahrnuté do upravených stanov a organizačného poriadku SLSK. Tieto platia do dnešných dní. Vykonané úpravy boli následne schválené snemom v Poprade na jeseň 2007. Rada Kruhu starších skautov a skautiek sa tak stala radou stálou a tvorí rozšírené vedenie SLSK. Preto bolo vtedy možno konštatovať, že prvá úloha Piešťanského zasadnutia oldskautských vodcov bola naplnená. Neznamenalo to ale koniec práce a dlho ešte trvalo, kým si skautská organizácia a jej vedenie na túto skutočnosť zvykli. 
Aby sa mohli dosiahnuť uspokojivé vzťahy so skautskou organizáciou podnikala rada celý rad osobitných podujatí. Pre omladenie kádrov v oddieloch dospelých bola zahájená spolupráca s kruhom roverov a už v roku 2008 došlo k prvým rokovaniam s vedením tohto kruhu a hľadali sa cesty k spoločnej práci. V marci roku 2009 sa rozhodla rada venovať pozornosť histórii skautingu na Slovensku a preto ustanovila Historickú komisiu, ktorej dala v spolupráci s ústredím SLSK smernicu k práci. V tomto roku vstúpila rada aj do rokovania s Ústavom pamäti národa a spolupracovala na výrobe filmu „Junáci z prachu“, ktorý film bol premietaný nielen regionálnymi ale aj hlavnou slovenskou televíziou. 
Rada si uvedomovala, že je potrebné zvyšovať aj vedomosti svojich členov a informovanosť činovníkov SLSK. Poriadala preto kurzy počítačovej techniky (2007 – 2008) a snažila sa presvedčiť vedenie rady pre výchovu v SLSK o zaradení prednášok o oldskautingu do lesných škôl. 
Pracovalo sa aj na medzinárodnej úrovni. V  roku 2008 pripravila rada program pre stretnutie s francúzskymi oldskautmi. Bolo samozrejmosťou zúčastňovať sa na medzinárodných Trojstretnutiach v Českej republike a v Poľsku. V roku 2009 zabezpečila rada XIII. medzinárodné Trojstretnutie OS na Kysuciach s bohatým programom. Nemalú úlohu zohrala rada v českej akcii „Skautský sľub“, kde sa podieľala na konzultáciách a konferencii v Prahe (2010) a na vernisáži medzinárodnej výstavy v Ružomberku, ktorá sa uskutočňovala v spolupráci vedenia Ružomberského skautského múzea (2011). 
Namátkovo spomenuté aktivity vytvárali dobré postavenie Kruhu v SLSK. To rada využila dňa 22. 2. 2011, kedy po pred tým dlhodobo trvajúcich rokovaní a na základe dobrozdania od Stredoeurópskehovedenia ISGF, sa spojila s vedením Skautskej gildy Slovenska a uzatvorila sa dohoda o vytvorení jednotnej vrcholovej organizácie dospelých skautov a skautiek Slovenska. Návrh vedenie ISGF akceptovalo ako pokračovanie národného členstva Slovenska, ktoré zastávala do tej doby Skautská gilda Slovensko. Vedenie rady o tom informovalo náčelníctvo a ústredie SLSK. Vedenie SLSK síce akceptovalo tento krok, ale zatiaľ odmietlo zahrnúť tento krok do legislatívy SLSK. Tým bola v podstate splnená aj druhá požiadavka vznesená v roku 2002 na porade oldskautských vodcov z Piešťan. 
V práci úspešne pokračuje rada aj v súčasnosti pod vedením novozvolenej rady. Zásady a myšlienky práce rady sú rozvíjané na novej platforme a treba v tomto smere aj naďalej pokračovať. Pokračovať v aktivitách a v neustálom zlepšovaní postavenia OS v legislatíve a to či už vlastnej, alebo SLSK. 

Autor: Ing. Loebl Jaroslav - Alah, Trenčín, 2013.





 Autor Ing. Jaroslav Loebl - Alah, nar. 21.3.1931, zomrel  6.8.2016 v Trenčíne, pôvodne moravský (brnenský) skaut od r. 1937, 1947-1948 zložil radcovskú a vodcovskú skúšku, absolvoval lesnú školu v Náměšti nad Oslavou. Profesiou železničný inžinier, prišiel niečo pred r. 1968 pracovať a bývať do Trenčína. V r. 1968, keď jeho dvaja synovia vstúpili do obnoveného trenčianskeho skautského oddielu, on sám sa tiež zapojil a pracoval v trenčianskom skautingu. Po r. 1989 sa zapojil do miestneho oldskautingu a následne dlho pracoval v celoslovenských oldskautských orgánoch, až do svojej smrti. Na jeho podnet sa v r. 2010 zriadila Historická komisia Slovenského skautingu. Predkladaná práca je jeho dielom zhrnujúcim jeho poznatky z jeho pôsobenia nielen v celoslovenských oldskautských orgánoch, ale aj v medzinárodných súvislostiach, takto ich on zažíval a vnímal.
Pred svojou smrťou poskytol svoj článok na uverejnenie.
  (Uzlík)