TRENČAN Trenčanom o Trenčíne

Muž pristihne svoju ženu Filippu s milencom; zavolá ju pred súd, ona sa pohotovou a rozmarnou odpoveďou oslobodí a vynúti aj zmenu zákona. Fiammetta už bola ticho a každý sa smial, že Scalza povýšil rod Baronciovcov nad všetky ostatné rody, a vtedy kráľovná uložila Filostratovi, aby rozprával. Ten takto začal: Statočné panie, je veľmi cenné, ak niekto vie všade dobre hovoriť, ale za najcennejšie považujem, keď niekto rozumne prehovorí tam, kde sa to nevyhnutne vyžaduje. Dobre to urobila istá urodzená pani, o ktorej vám chcem rozprávať; vedela nielen rozveseliť a rozosmiať tých, ktorí počúvali, ale ešte aj ušla pred potupnou smrťou, ako to hneď počujete. V kraji Prato bol kedysi zákon, krutý a hanebný, a nerobil nijaké rozdiely, ktorý nariaďoval, aby takú ženu, ktorú pristihol muž s milencom pri čine, upálili, práve tak ako i ženu, ktorú pristihnú, že sa šla s mužom vyspať za peniaze. Kým platil tento zákon, raz sa stalo, že Rinaldo de'Pufliesi prichytil svoju ženu, urodzenú a krásnu paniu, ktorá sa volala Filippa, v noci v náručí Lazzarina de'Guazzagliotri, urodzeného mládenca a krásavca tohto kraja, ktorého pani mala radšej ako seba. Keď ich Rinaldo videl, tak sa rozčertil, že sa len-len udržal, aby sa nevrhol na nich a aby ich nezabil. A isteže by to bol urobil v návale hrozného hnevu, ale sa bál o seba. To ho trochu upokojilo, ale nijako nechcel zmeniť to, čo prikazoval prátsky zákon a čo nemohol sám urobiť, zabiť ženu. Mal dosť rukolapných dôkazov, ktoré svedčili o jej poklesku, s nikým sa neradil a ledva nastal deň, obžaloval svoju ženu a dal ju predvolať pred súd. Pani bola veľmi srditá, ako bývajú ženy, keď sú naozaj zaľúbené, a čo aj ju niektoré ženy a priatelia, ba aj príbuzní odrádzali, rozhodla sa, že pôjde na súd, a to tým skôr, že chcela radšej vyznať pravdu a statočne umrieť ako potupne ujsť, dať sa odsúdiť v neprítomnosti, potom žiť vo vyhnanstve, čím by bola dokázala, že nie je hodna takého milenca, ako bol ten, v ktorého náručí prežila predošlú noc. Hoci ju veľa paní a mužov, ktorí ju sprevádzali, nahováralo, aby zapierala, predstúpila pred sudcu s pevným pohľadom a rozhodným hlasom sa ho spýtala, čo si žiada. Sudca na ňu pozrel a keď zistil, že je naozaj krásna a že sa nedá len tak ľahko odbyť, ba že je statočná, o čom svedčili jej slová, ozval sa v ňom súcit a bál sa, že sa pani k činu prizná, za čo ju bude musieť poslať na smrť, aby zachránil svoju česť. Nemohol sa však vyhnúť otázke, prečo ju sem zavolal, a tak sa opýtal: - Pani, ako vidíte, tu je Rinaldo, váš manžel, a žaluje, že vás pristihol ako vraví s iným mužom pri cudzoložstve. Preto ma žiada, aby som vás potrestal podľa zákona, ktorý nariaďuje, aby sme vás vydali katovi. Nemôžem to urobiť, ak sa vy nepriznáte; a preto dávajte dobrý pozor, keď budete odpovedať, a musíte mi povedať, či je to pravda, z čoho vás muž obviňuje. Pani sa nezľakla a milým hlasom odpovedala: - Pane môj, je to pravda, že Rinaldo je môj muž a že ma minulej noci našiel v Lazzarinovom náručí, v ktorom som bola veľa ráz predtým, lebo ho mám z celého srdca rada. Nebudem to zapierať; som si totiž istá, že vám je známe, že zákony majú byť pre mužov a pre ženy a že ich majú robiť so súhlasom tých, ktorých sa týkajú. Ale pri tomto zákone to tak nie je, lebo stíha iba ženy a tie by vedeli vydať oveľa lepší zákon ako muži. Okrem toho ani jediná žena s ním nesúhlasila a ani jediná neprišla sem, keď tento zákon robili, preto ho možno nazvať zlým. Ak chcete byt jeho vykonávateľom a zahubiť moje telo a svoju dušu, to je vaša vec; ale skôr ako začnete niečo posudzovať, urobte mi, prosím vás, láskavosť a opýtajte sa môjho muža, či som sa mu oddala zakaždým a vždy, kedykoľvek o to požiadal, a či som povedala jedinký raz nie. Rinaldo nečakal, kým sa ho to sudca opýta, a hneď odpovedal, že mu pani poskytla všetky rozkoše, kedykoľvek o to požiadal. - Nuž teda, hneď nato pokračovala pani, spytujem sa vás, pán sudca, ak mal odo mňa všetko, čo potreboval a čo sa mu zapáčilo, čo mám urobiť alebo čo som mala urobiť s tým, čo mi ešte zvyšovalo? Hodiť to psom? Nie je lepšie poslúžiť tým príjemnému a milému človeku, ktorý mňa má radšej ako seba, ako nechať to vädnúť a priviesť navnivoč? Na tento súd s takou milou a významnou paňou prišli skoro všetci občania Prata a keď počuli otázku, ktorú položila sudcovi, dali sa do náramného smiechu, ale hneď nato kričali, že pani má veru pravdu a že správne hovorí. A kým neodišli zo súdu, na radu sudcovu zmenili tento krutý zákon a ponechali z neho iba časť, že stihne tie ženy, ktoré sa spreneveria mužom, keď idú za peniaze. A tak Rinaldo odišiel zo súdu zahanbený, lebo nekonal opatrne, pani sa vracala domov víťazne, veselá, slobodná, ako keby ju boli zachránili pred ohňom . Krátky citát z diela: Autor Giovanni Boccaccio: Dekameron, čiže Príbehy šťastných milencov. Šiesty deň, siedma novela. Sto príbehov, ktoré si rozprávajú traja muži a sedem žien v priebehu desiatich dní strávených v izolácii na vidieku, kam sa uchýlili pred morom. Autor žil v Taliansku, Toskánsku, 1313 - 1375.