Počas Vianoc 2016 sa mi dostala do rúk kniha od historika Cyrila A. Hromníka Sloveni a Slovensko. Autor v nej skúma etymológiu mnohých miestopisných názvov na slovanmi obývaných územiach. Mnohé slová dávajú význam až v dravidsko-tamilskom jazyku Indie - odkial prišli dávni predkovia slovanov na naše dnešné územia. O Pominovci už moja babka hovorila: keďže sa dedina pominula - preto sa volá Pominovec. Úplne jasná vec! Ale nedalo mi pokoja - chrobák v hlave.
Prvýkrát sa spomína „villa Pomnen vocata“ vypálená Moravanmi v listine z roku 1229. Vtedy biskup Jakub a nitrianska kapitula potvrdzujú kúpu zeme vyčlenenej z chotára obce Bohuníc Borkom z Pominovca, ktorý bol strážcom Trenčianskeho hradu. Rod Pominovských (pravdepodobne potomkovia Borka) vlastnil územie Pominovca až do roku 1508. Odvtedy sa majitelia striedali. To znamená, že jobbagion Trenčianskeho hradu Bork už Pominovec vlastnil ešte pred prvou písomnou správou o tejto usadlosti. Názov usadlosti Pomnen, Pomin t.j. Pominovec bol takýto už v dobe, pred jej zánikom.
Oficiálne prezentovaná história sa odvoláva na povesť o povodni na Váhu, ktorá obec zničila. Z vôd Váhu sa zachránili len 4 rodiny a 7 oviec. Títo založili Sedmerovec.
Takéto úvahy prečo Pominovec - núkajú vysloviť tieto hypotézy:
Súvislosť s vypálením Moravanmi evokuje myšlienku že nie pominutie dalo názov tejto usadlosti, ale slovanský základ významu slova:
помин - pomin - modlitba za mŕtvych
помнить - pomniť - pamätať, spomínať
помять - pomjať - pokrčiť, rozdupať
помятый - pomjatyj - pováľaný
Podľa etymológie slovného základu názvu mohlo byť toto miesto niečím významné, pamätné ešte v staroslovienskom - veľkomoravskom období.
Je tiež rovnako možné že Pomno, Pomen, Pomnen, Pomino mohlo byť osobné, ešte slovanské meno majiteľa tunajšieho dvorca. Ešte v 13. stor mali vlastníci okolitých majetkov slovanské mená - Bork, Puch, Bogomer a iní.
Nezodpovedanou otázkou ostáva aj strohá informácia z prvej písomnej zmienky prečo „osadu Pomnen nazývanú“ vypálili Moravania. Prečo Moravania ktorí tu pravdepodobne žili vypálili osadu? Vynára sa tu predpoklad že dôvodom konania bolo nové náboženstvo - kresťanstvo.
Skúsme vysloviť hypotézu, že obrátení Moravania, možno moravskí misionári prišli do Pominovca krstiť pohanov. Pokrstení miestni pohania založili obďaleč pod horou ,,tábor svätých". Tu začali prinášať ovocie siedmych darov Ducha Svätého - preto svoj tábor nazvali ,,sedmero ovocí" - Sedmerovec. Misionári pominovských pohanov možno biblicky krstili priamo vo vodách Váhu - podobne ako sv. Ján Krstiteľ krstil Ježiša v Jordáne. Svoj starý hriešny zvierací život odhodili do ohnivého sírového jazera - svoju starú osadu hriechu a smilstva podpálili. A na spomienku na pominutie starého postavili pomník - kostol Jána Krstiteľa. Miesto sa stalo ,,Pomnen". Keďže prvé písomné správy zvyčajne nepísali slovanskí pisári, zaznamenaná podoba názvu mohla byť zdeformovaná.
Na tomto území sa udáva aj existencia bližšie nešpecifikovanej osady Mileuch - Milov ktorá nie je doteraz lokalizovaná.
Možno práve Milov je tou osadou ktorá sa vypálením pominula, stala Pominovcom - spomienkou na staré. Aj názvy okolitých osád evokujú slovanské slovné základy v názve: Bohunice, Slavnica, Vaska, Bolešov, Piechov, Borčice.
Nedochovali sa žiadne informácie akou formou prebiehala christianizácia pohanských Slovanov. História mlčí o pustošení a počte zabitých ľudí v rámci ,,dobrovoľného, radostného" prijímania novej viery. Je predpoklad že počas pokresťančovania Slovanov, ktoré zasiahlo aj naše územie, bolo fyzicky zničených až 70% pôvodného obyvateľstva. Z akého dôvodu Moravania vypálili usadlosť? Možno aj preto Pominovec.
V roku 2010 v interiéri kostolíka boli objavené fresky zo 14. storočia. Posledné výskumy základov románskeho kostolíka v roku 2012 zistili, že je postavený na ešte starších základoch. Tiež je možné že usadlosť zanikla až 3x - najprv vypálená Moravanmi, potom neskôr v stredoveku povodňami a napokon sa pominul aj hospodársky majer koncom 20. storočia.
Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“
A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové.“ A hovoril: „Píš: Tieto slová sú verné a pravdivé.“ A povedal mi: „Stalo sa! Ja som Alfa a Omega, Počiatok i Koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. Kto zvíťazí, zdedí toto; a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom. Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť.“ Zjv21verš1-8
Doslova a dopísmena Pominovec!
Autor: Jozef Trenčan, február 2017.