Rozpoznanie mŕtvice
(porážka, mozgový infarkt, mozgová príhoda, iktus)
Dobrý text z internetu, ale pod ním aj moja vlastná skúsenosť.
Bežný príbeh:
Počas grilovania sa mladá žena potkla a spadla. Ponúkli jej zavolať záchranku, ale ona každého ubezpečovala, že je jej dobre a že sa potkla kvôli svojim novým a nerozchodeným topánkam. Pretože bola bledá a chvela sa, pomohli jej očistiť sa a posadili ju k stolu s jedlom. Celý zvyšok večera bola usmiata a veselá. Jej manžel neskôr všetkým zatelefonoval a oznámil im, že jeho manželka bola hospitalizovaná.
Neskoro večer však v nemocnici zomrela. Pri grilovaní utrpela totiž mozgovú porážku.
Keby jej priatelia vedeli, ako sa dajú rozpoznať znaky mŕtvice, mohla
ešte žiť. Niektorí ľudia nezomrú ihneď. Zostanú odkázaní na pomoc
druhých s vedomím, že sú v beznádejnej a bezvýchodiskovej situácii.
Neurológovia tvrdia,
že ak sa pacient dostaví najneskôr do 3 hodín od mŕtvice, môže byť
zachránený. Tvrdia, že základ vyliečenia je v tom, nielen rozpoznať a
správne diagnostikovať mŕtvicu, ale aj dopraviť pacienta do 3 hodín k
lekárovi, ktorý ho môže ošetriť.
Rozpoznanie mŕtvice:
1. Požiadajte postihnutého, aby sa usmial - ak má mŕtvicu, nedokáže to, alebo sa usmeje nesúmerne
2. Požiadajte postihnutého, aby
vyplazil jazyk, prípadne aby sa ním pokúsil pohnúť ku špičke nosa - ak
má mŕtvicu, nedokáže to (ak je jazyk zakrivený a krúti sa zo strany na
stranu, je to tiež znak mŕtvice).
3. Požiadajte postihnutého, aby povedal ľahkú vetu (napríklad: Dnes je vonku pekne.) - ak má mŕtvicu, nedokáže to
4. Požiadajte postihnutého, aby
zdvihol obidve ruky rovnako - ak má mŕtvicu, nedokáže to, alebo len
veľmi ťažko a nesúmerne.
Nezabudnite:
1. usmiať sa
2. vyplaziť jazyk
3. povedať vetu
4. zdvihnúť obe ruky
Ak postihnutý nedokáže vykonať čo len jednu z hore vymenovaných vecí, treba ihneď zavolať záchranku.
Moja vlastná skúsenosť
Bol som pri tom: ráno prebudený pacient volá, že sa nemôže z postele postaviť, že má asi porážku. Cítil postupujúce tŕpnutie okolo pravého kútika úst, v pravej ruke, pravej nohe, nohy obe nevládne ("ako handrová bábika") a počase aj roztrasené.
Keďže pacient mával ťažkosti aj od krčnej chrbtice, tŕpnutie v ruke s tým mohlo súvisieť. Vykonali sme internetom odporúčané skúšky:
Pacient rozprával normálne (zrozumiteľne a logicky), predpažiť dokázal, stisk ruky mal obojstranný súmerný, jazyk vyplazoval podľa povelov správne (rovno, vľavo, vpravo), zuby vyceril súmerne.
Po krátkom zvažovaní, pacient sám povedal že tŕpnutie sa šíri, pacient sám rozhodol volať lekára. (Dnes vieme, že to bolo výborné rozhodnutie.)
Zatelefonovali sme na tel. č. 112, žiadali lekársku záchrannú službu, popísali sme príznaky, pacient po telefóne odpovedal na položené otázky. Záchranka prišla rýchlo, pacientovi zmerali tlak (bol vysoký), vyšetrili jeho manévre, podali injekciu a infúziu, posadili do prepravného kresla a s kvapkajúcou infúziou odviezli do nemocnice na neurológiu.
Dve hodiny po príhode som pacienta navštívil na jednotke intenzívnej starostlivosti, bol po vyšetrení (CT, ...), prijímal infúziu, subjektívne pociťoval nezhoršovanie stavu, bolo prítomné tŕpnutie pravej strany tela: tváre, ruky, nohy, nedokázal (pravák) písať, so zavretými očami si ukazovákom netrafil špičku nosa.
Nezistilo sa ložisko, teda ani krvácanie, ani upchatá cieva, takže nebolo čo odstraňovať, nebol dôvod pre intenzívnu trombolýznu (zrazeniny rozpúšťajúcu) liečbu.
Ďalšie dni pomaly prinášali určité zlepšovanie, pacient od začiatku na posteli primerane podľa pokynov sestry rozcvičoval postihnutú pravú ruku a nohu, ďalšie dni už na "normálnej" izbe. Približne po týždni bol prepustený domov.
Pacient okrem svojich liekov na tlak užíva ešte v takýchto prípadoch pravidelne predpisovaný a dlhodobo osvedčený Anopyrin na "riedenie krvi" (=100 mg kyseliny acetylosylicylovej - Acylpyrin je to isté, ale 5x viac v jednej tablete - treba prehltnúť rozpustené vo vode aby sa nepoškodila stena žalúdka).
Podľa rady lekára cvičí, zapisuje si prijaté množstvo tekutín, aby ich prijal dostatok. Cvičí každý deň. Je napomínaný, aby nerobil predklony, ale si radšej kvokol (čupol), ak treba.
Pacient mal šťastie: postihnutie nebolo ťažké, rýchlo bolo rozoznané, rýchlo mu ešte v byte bola poskytnutá cielená prvá pomoc, rýchlo sa dostal do nemocnice (možno pol - trištvrte hodinu po tom, ako si uvedomil, že sa s ním čosi deje).
Pacient v súlade s doporučením lekára z vlastného rozhodnutia prijal myšlienku, že pred spaním je vhodné napiť sa vody.
Poučenie:
• rady z internetu (pozrieť vyššie, tu neopakujem) sú dobré, ale nemusia postačovať v každom prípade: ak pacient nemá uvedené príznaky, napriek tomu to môže byť porážka,
• ak pacient so zavretými očami si (ľavým alebo pravým) ukazovákom netrafí špičku nosa, treba myslieť na porážku,
• ak pacient pociťuje tŕpnutie, treba myslieť na porážku,
• zistený stav pacienta sa najmä v počiatkoch ochorenia môže meniť, a to aj rýchlo (povedzme z minúty na minútu),
• môj kamarát mal porážku pred 10 rokmi, jeho skúsenosť s odstupom času je: (1) začať primerane a čo najviac rozcvičovať ihneď len čo sa to dá, (2) nepotvrdzuje názor, že rok po porážke je stav už ustálený - aj potom sa cvičením dá ďalej zlepšovať,
• rada už nebohého primára MUDr. Ivana Jablonského: (vo vyššom veku) zadok sa nesmie vyvyšovať nad hlavu (=vyvarovať sa hlbokých predklonov, nedajbože ešte so zaťažením - zdvihnutím bremena),
• pred spaním sa napiť vody.
(Bbc)