Trenčanom o Trenčíne
 Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Kotvy:    Starším Trenčanom (Bbc, 2014).   Funkcionári mesta, 2015.


Starším Trenčanom


Na jeseň 2014 sa v našom Trenčíne len kúsok od stredu mesta dvíhajú masívne betónové monolity novej železnice, hrozí výstavba obrovského obchodného strediska pred železničnou stanicou. Trochu bokom pozornosti je už privatizácia obľúbeného vážskeho brehu golfistami a zbúraná plaváreň bez primeranej náhrady. Našťastie (zatiaľ) nedošlo k ďalším obrím sústredeným výstavbám priamo v strede mesta: garáže na námestí pred domom armády a výšková kocka "aupark" na okraji stredu mesta, ale to je skôr zhoda okolností, než zásluha mestskej administratívy. Prebiehajúce naťahovačky o dodávateľa vody Trenčanom odkrývajú amatérčenie v prevádzkovaní mesta. Sú tu však aj veci, ktoré nie sú zjavné: mesto predalo veľa svojho po generácie dedeného majetku, z ktorého mohlo mať výnosy aj pre budúce generácie. Z Breziny sa už ukrajuje príležitostne opakovane. Obľúbenú Tisovu vilu na Brezine zbúrali za nezáujmu mesta. Všetko je "v súlade so zákonom", ako je dnes v móde, takže nikto nie je za nič zodpovedný, nikto nebol za nič potrestaný - načo je taká administratíva mesta, načo sú takí poslanci, načo sú voľby, ktoré takýchto prinášajú? Svojvôľa vládne prostredníctvom peňazí. Formálna "zvolená" moc slúži skutočnej moci peňazí.

Peniaze tlačia na premenu príťažlivých plôch mesta na nové stavebné pozemky. Tlak na efektívnosť peňazí investovaných do pozemkov zase spôsobuje, že novostavby sú "sebecké", príliš nehľadia na zosúladenie s okolím či mestom, a to ani vzhľadove, ani koncepčne. Spoločnosť je zameraná individualisticky a materiálne, formou hospodárenia je podnikanie. Cieľom podnikania je zisk, teda hromadenie majetku a jeho vyhľadávaná forma sú nehnuteľnosti. Regulátorom podnikania aj výstavby je zo zákona štát so svojimi inštitúciami od ústredných až po miestne. Je to však boj chudobného s bohatým. Peniaze sú ako voda, časom pretlačia všetko. Varovným príkladom je zapratané žilinské námestie. Ten istý investor sa tlačí aj do Trenčína.

Tieto pohyby uvoľnené pred štvrťstoročím nastolením terajšieho spoločenského usporiadania boli vo voľbách na jeseň 2014 v pozadí predvolebného hesla dovtedajšieho primátora Rybníčka: Trenčín sa mení. Ale ako sa mení, na to si každý odpovedá rôzne podľa svojho spoločenského postavenia a iných ohľadov. Hlavne sa však zmenilo rozhodovanie v meste. Istým prelomom tu bolo ukončenie funkcie primátora Žižku. Po ňom nastúpila generácia mládeže, ktorá v podmienkach uvoľnenia po r. 1989 veľmi chcela hneď čosi robiť, nevedela však ani čo, ani ako. Tým trpezlivým z nich čas priniesol spojenia, možnosti, smerovanie, napokon aj terajšie postavenie a moc.
Tomu, kto nevie, je všetko jasné, dokiaľ sa mu to nevysvetlí. Ľahko sa rozhoduje tam, kde nie sú väzby. Ľahko sa rozhoduje, keď neťaží zodovednosť a nemyslí sa na dôsledky. Krokom slona v porceláne bola spomenutá nová železnica - individuálne mocenské rozhodnutie bez opory v práve. Mestskí poslanci mohli vzdorovať, ale neurobili to - dôvody si môžeme domýšľať. Lavína sa rozbehla.

Administratíva mesta organizuje na témy budúcnosti mesta rôzne súťaže pre tých, čo z toho žijú, a tiež pre študentov škôl. Ľahko sa navrhujú riešenia bez znalosti súvislostí. Ľahko sa navrhujú riešenia, ktorých autori vedia, že v nich nebudú musieť žiť. Takéto "riešenia" sa potom predkladajú občanom Trenčína na výber, ako má naše mesto ďalej napredovať.

V trenčianskom predvolebnom boji jesene 2014 viacerí kandidáti argumentovali generačným rozdielom - "mladí" chcú odstaviť "starších", zrejme aby mohli presadiť ďalšie. Už druhé volebné obdobie (od 2010) už aj študenti chcú byť poslancami, a aj sa im to darí v podmienkach, kde zvládnutie najnovšieho mobilného telefónu má prednosť pred rozhľadenosťou. Oproti tomu, niekdajší primátor Žižka na jeseň 2014 vytiahol ako volebné heslo vrátiť Trenčín Trenčanom, čím otvoril starý problém. Oboje odzrkadľuje protichodné tendencie v meste. Tých, ktorí sa neopierajú o životom nadobudnuté skúsenosti, je obvykle ľahšie presvedčiť. Tí, ktorí sú ochotní v Trenčíne azda všetko zmeniť, súdiac podľa presadených zmien, majú mocenskú prevahu a sú podporovaní aj politicky. Podľa hlasov Trenčanov sú však v menšine. Predstava, že veď predsa voľby sú zrkadlom "demokratickej" vôle občanov, neobstojí pri pomyslení, ako málo hlasov stačilo na to, aby bol pred časom zvolený primátor Celler. Ešte dôležitejšie je poznanie toho, akého druhu ľudí voľby prinášajú, bez ohľadu na výsledok volieb. Väčšina poslancov je vždy zvolená z radov závislých, ktorí si v prvom rade presadzujú svoje vlastné záujmy. Aj v nadchádzajúcich voľbách je nápadné, ako veľa kandiduje podnikateľov a mestských úradníkov. Tiež počet uchádzačov o miesta poslancov ukazuje, že je to skôr dobré živobytie, než ťažká zodpovednosť. Chýbajú poslanci, ktorí by neboli zamotaní ani zamestnaní v štruktúrach administratívy, moci ani politiky, ani súvisiaceho podnikania. Nie prospech a budúcnosť mesta, ale cukor a bič sa prevažne uplatňujú v rozhodovaní v meste.

Už aj oficiálny hlas súčasných mocenských štruktúr varuje: riaditeľka MMF Christina Lagardeová, hovorí o "nevyhnutnosti zbaviť sa prístupov, kde zisk má väčšiu váhu než obozretnosť, kde honba za egoistickými záujmami víťazí nad tým, čo sa týka všetkých, a kde etiku neguje luxus."

V Trenčíne akoby chýbal hlas rozumu, hlas práve tých potieraných starších. Vek obvykle prináša životné skúsenosti, stabilnejšie postoje a istú zdržanlivosť. Môže priniesť aj viac nezávislosti od aktuálnych tlakov, a to je dôležité. S vekom často prichádza aj citlivosť k tradíciám, spätosť s koreňmi, opatrnosť pri búraní otcovizne, vedomie, že nič nie je zadarmo a každý chce viac brať, než dávať - najmä v dnešnej dobe - nie je všetko zlato, čo sa blyští. Ľahko a rýchlo sa dá pokaziť, oveľa ťažšie je naprávať.
V Trenčíne nie je málo takýchto ľudí, majú zaujímavé názory, tie však zväčša prejavujú v úzkom kruhu bez šance, aby sa dostali do uší trenčianskej širšej verejnosti. V Trenčíne chýba zoskupenie nezávislých hlasov, ktoré by takéto pohľady verejne a nahlas zdôrazňovali. Existencia ojedinelých hlasov nič nemení na tomto tvrdení, len potvrdzuje potrebu takéhoto zoskupenia, ktoré by nemalo právomoci, ale autoritu získanú u občanov.
Bez ohľadu na rozdiely vo vnímaní spomenutých jednotlivostí, príležitostné rozhovory ukazujú, že toto videnie nie je ojedinelé, a to dalo podnet pre túto výzvu. Sú mestá, v ktorých sa akéto hlasy podarilo zorganizovať a sústavne jestvujú, pozorne vnímajú dianie v svojom meste a verejne sa k nemu vyjadrujú vždy, keď to uznajú za potrebné. Pravda, nemajú žiadnu právomoc, iba váhu autority, ktorú si svojím dlhodobým pôsobením získali u občanov, a váhu mien svojich členov, ktorí sú často uznávaní odborníci či niekdajší verejní činitelia na odpočinku. Priateľ ma upozornil, že takto pôsobí napríklad "Zbor (starších) Žilincov". Netreba sa usilovať o pôvodnosť za každú cenu, je vhodné prevziať osvedčené.

Dlhodobý záujem o históriu Trenčína, ktorého formou je aj v r. 2013 inštitucionalizovaný Klub starých Trenčanov (KST), skôr či neskôr prichádza zákonite do súvislosti s prítomnosťou. Problémy prítomnosti sa však nekryjú s prevažne historickým zameraním KST, a zrejme by ani nebolo v jeho doterajších silách niečo aké organizovať, preto z radov KST teraz iba vychádza tento podnet.

Ukazuje sa, že administratíva mesta podporuje len ten záujem občanov, ktorý by ju podporil v jej cieľoch (to sa jej nedarí...), ale pochopiteľne nechce nezávislé hlasy občanov. Nasvedčuje tomu chrbát mesta ukázaný niektorým Trenčanom - odborníkom, ktorí mali chuť sa angažovať vo veci ďalšieho vývoja mesta.

Tiež akýkoľvek politický smer svojím zaujatím vylučuje možnosť zorganizovať takúto nezávislú základňu.

Možné východisko by bolo, keby sa tejto úlohy v Trenčíne ujal niekto nezaujatý, kto na to má dostatočne prijímaný hlas a možnosti. K tomu smeruje tento podnet. Nájde sa niekto taký?


V Trenčíne, 26. október 2014 a na Troch kráľov 2015
Ing. Vojtech Brabenec
Klub starých Trenčanov
bebece999@gmail.com
http://www.trencan.6f.sk   (Adresa aktualizovaná v marci 2017)
http://www.trencan.6f.sk/kst   (Adresa aktualizovaná v marci 2017)


Päť mesiacov po tejto trojkráľovej výzve, v júni 2015, je datovaný náväzný text vychádzajúci z pohľadu predošlých funkcionárov mesta. V jeho nadpise použité slovo "nahlas" ukazuje, že je určený verejnosti. Nenesie označenie autora či pôvodcu, s ktorým by bolo možné vojsť do styku. Na začiatku textu je vymenovaných niekoľko osôb, ktoré boli v minulom období verejne činné; s jednou z nich som vošiel do osobného styku - o texte nič nevedela. Za týchto okolností tu nižšie text uverejňujem bez akýchkoľvek úprav tak ako je, iba tie mená vynechávam, vidiac, že ich spojenie s textom je neisté.


"SENIORI NAHLAS 2015"
Motto:

Predkladaný materiál vznikol s cieľom aby nahlas vyjadrili myšlienky a poznatky ktoré pokladajú za dôležité pre napredovanie Trenčína. Aby život v meste ktoré majú radi, pre ktoré dlhé roky pracovali bol pre obyvateľov mesta príťažlivý s kvalitnou hospodárskou, občianskou, technickou infraštruktúrou a kvalitným životným prostredím.


I. Problémy so stručnou charakteristika hospodárskeho rozvoja, ktoré mali a majú vplyv na rozvoja mesta:
1.historické a geografické podmienky:
* ťažká história mesta vo vzťahu k hradu
* malé mesto s malými a roztrieštenými plochami pre rozvoj (okrem Bratislavy nemá takéto podmienky žiadne iné mesto na Slovensku ),
* malé katastrálne územie pôvodného mesta k.ú. Trenčín 1518ha,(napr. k.ú.Zámostie 3 073 ha, Opatová 1422 ha)
* do r.1970 samostatný neriadený rozvoj priľahlých obcí Dôsledky:
* komplikované podmienky pre investičný rozvoj ( bytová výstavba, priemysel a pod.)
* veľké náklady na realizáciu technickej vybavenosti, separátne na oboch stranách Váhu
* * zariadenia brániace rozvoju priľahlých plôch mesta(sklad munície Kubra, letisko Biskupice)
2.personálne podmienky
* funkcionári mesta po r.1948 ,boli prevažne oduševnení slušní a čestní občania, praktici.
Z objektívneho dôvodu však nemali predpoklady na zvládnutie zásadných výziev budúceho rozvoja mesta. Okrem toho rozhodujúci funkcionári Okresného národného výboru a Okresného výboru KSS nemali k mestu najsrdečnejší vzťah, čo funkcionárom mesta navyše sťažovalo prácu.
Významným poznatkom tohoto obdobia je, že ani slušní a čestní ľudia nie sú zárukou správnych rozhodnutí. Potvrdzujú to "aktivity" z tohto obdobia. Mesto v období päťdesiatich rokov stratilo viaceré významné inštitúcie. Najciteľnejšími stratami sa ukázali Doškolovacie lekárske stredisko, ktoré odišlo do Bratislavy. So strediskom z Trenčína odišla jedna významná generácia intelektuálneho zázemia mesta ,pričom doškolovacie lekárske stredisko sa mohlo stať význanmým medicínskym centrom SR. Obdobná situácia vznikla odchodom vedenia Pozemných stavieb do Trnavy Funkcionári boli presvedčení, že dôležitejšie je to, aby v meste zostali robotníci, ktorí realizujú stavby ako úradníci. Tieto straty sa nepodarilo za celé nasledujúce obdobie zaceliť,
* ani štátny a politický orgán okresu nemal osvieteného funkcionára, ktorý by bol vedel resp. bol ochotný chápať a riešiť strategické zámery budúceho rozvoja mesta. Dnes môžeme už len predpokladať aký sinergicky efekt to pre rozvoj mesta to mohlo mať. Vieme len s akými problémami sme sa stretávali pri KBV, pri presadzovaní obchvatu mesta zo sídliska Juh do oblasti Kubra, ktorý sa napriek finančným prostriedkom a dokumentácii na úrovni Projektovej úlohy pre nevydanie súhlasu na záber poľnohospodárskej pôdy nezrealizoval. Obdobne nebol akceptovaný návrh umiestnenia novej budovy OVKSS v priestoroch pravo brežného centra mesta. Miesto bolo pokladané za neodpovedajúce vážnosti inštitúcii. Sme presvedčení .že pravobrežné centru by bolo umiestnením budovy OV KSS dostalo úplne iný investičný podnet na rozvoj. Mesto nedostalo podporu ani pri snahe o presadenie použitia klasickej technológie pri realizácii polyfunkčných objektov na ul. Hviezdoslavova a pod.
* prvý odborne vzdelaný pracovník na úsek urbanizmu a architektúry MsNV nastúpil v r.1966
II. obdobie do r.1968: pre existenciu mesta platia rovnaké pravidlá aké platia pre existenciu ľudí. Preto je dôležité aby sme pochopili mesto je potrebné poznať základné fakty z akých sa postupne vyvíjalo ,ktoré sú pre jeho ďalší rozvoj dôležité a z ktorých je možné sa pri rozhodovaní poučiť. Určite pozitívne je treba hodnotiť našich predchodcov ktorí sa po vojne zamerali na rozvoj energetickej infraštruktúry. Takto sa môžeme vyjadriť napr. o budovaní Vážskej kaskády ktorej súčasťou je vodná elektráreň Skalka. Realizáciou elektrárne sa vytvárali základné predpoklady hospodárskeho rozvoja mesta. Podľa našich poznatkov pred realizáciou hydrocentrály sa uvažovalo jej variantne umiestnenie pri obci Skala.
Rozhodnutie o umiestnení HC do oblasti Kubra vychádzalo z úvahy jej situovania do blízkosti najväčšej spotreby ( podniky TOS, Merina a pod.).
Sme presvedčení .že ak by boli naši predchodcovia mali v rukách vizionársku urbanistickú stratégiu rozvoja mesta, iste by sa boli rozhodli pri situovaní HC do priestoru Skalky. Týmto rozhodnutím by sa mestu vytvorila priestorová možnosť "bezkolízneho" severného prepojenia mesta a tým v budúcnosti aj kompletného vonkajšieho mestského okruhu. Pozitívne sa dá hodnotiť umiestnenie a realizácia VÚB, Pošty a napriek veľkej hmote aj funkcionalistickej architektúry Slovenskej Sporiteľne v centre pamiatkovej rezervácie.
Časť poznatkov z obdobia po vojne potvrdzujú ,že každé obdobie rozvoja má svoje špecifiká a prekážky.
III. obdobie po r.1968 do r.1989: s nástupom nového vedenia mesta a generácie vysokoškolský vzdelaných pracovníkov do aparátu MsNV
* r.1970-1977 obdobie príchodu do čela mesta Rudolfa Pajtinu s viditeľnou aktivizáciou investičných akcií v meste ( krytá plaváreň, futbalový štadión na Sihoti ,vrátane večerného osvetlenia atď.),
* v r.1977 príchod za predsedu MsNV Štefana Reháka .Obdobie kedy sa mesto začalo otvárať smerom von( spolupráca s podnikmi ,organizáciami mesta),
- nadviazali sa kontakty so susednými moravskými mestami - Uh. Hradišťom, Gottwaldovom ( Stavoprojekt - projektant sídliska Juh ), Brnom ( Hydroconsult- projektant vodohospodárskych stavieb mesta ), Ostravou (Hutné montáže), Prahaou ( Lodenice) atď.
- s partnerskými mestami Sant Polten, Zadar, Kragujevac, Gran-Jevien,
- rozvíjali sa modernizácia a rozširovanie mestských podnikov,
- veľké úsilie venovali predstavitelia mesta jeho zaradeniu medzi 13 miest I. kategórie SR.
V prípade ,že by sa tak nestalo, mesto by ostalo na úrovni bežného okresného mesta (napr. Bánoviec, Ilavy apod. )
* podstatne sa zvyšovala investičná činnosť mesta .Bytová výstavba (komplexná bytová výstavba) bola zabezpečovaná štátnymi orgánmi. Mesto zaisťovalo územnoplánovciu prípravu a vydávalo príslušné rozhodnutia na realizáciu a užívanie stavieb. Mesto bolo v plnom rozsahu zodpovedné za individuálnu bytovú výstavbu (IBV) .
Významná metodickou a pracovnoprávnou skutočnosťou bolo, že vedúci odborov sa stali štatutármi za svoje úseky (uzatvárali Dodávateľsko-odberateľské zmluvy zmluvy a za svoje rozhodnutia sa zodpovedali vedeniu a poslaneckému zboru mesta). Odbornými poradnými orgánmi boli Komisie mesta zložená z poslancov a odborníkov.
l.Realizované významné investičné akcie :
* rekonštrukcia 1/61 - ul. gen. Štefánikova,
* výstavba novej cesty II/ 507 od hotela Tatra až po Tr. Turnú,
* * chirurgický pavilón,
* technická infraštruktúra sídlisk IBV ( Zámostie, Noviny, Nad tehelňou),
* jedáleň Gymnázia Ľ. Štúra,
* vodovod Nemšová - Trenčín, vodovod Štvrtok nad Váhom - Trenčín,
* výstavba budov ONV a OVKS ,polyfunkčných objektov ul. Hviezdoslavova, * rekonštrukcia ul. Hviezdoslavova a jej prestavba na pešiu zónu,
* v spolupráci mesta s armádou sa realizoval ODA,
2.Koncepčná Urbanisticko-architektonická činnosť mesta v období r.1970 až 1989: (niektoré základné dokumenty):
* r.1969 - spracovaný a prerokovaný koncept Smerného územného plánu (SÚP), nadväzujúci na územný plán mesta z r.1956 spracovanom arch. Palušom. Podstatnou zmenou bolo, že ÚP z r.1956 riešil len katastrálne územie mesta a SÚP už zahŕňal aj územia priľahlých obcí ktoré doposiaľ neboli súčasťou mesta,
* r.1976 -bol schválený Smerný územný plán mesta na úrovni vlády SR,
* ako prvé mesto na Slovensku mal Trenčín spracovaný a poslaneckým zborom mesta odsúhlasený Dopravný generel mesta (cca roky 1976-79) spracovaný v dvoch stupňoch s komplexnými dopravnými prieskumami,
* mesto v súvislosti s 1800 výročím rímskeho nápisu na hradnej skale organizovalo v r. 1979 :
- celoštátne konferencie,
- urbanisticko - architektonickú výstavu v bývalom kine Biozora ,
* priebežne boli spracované a schválené Podrobné územné plány mestských častí (Dolné mesto ,Juh I. ,Juh II., Kvetná, Sihoť III., Sihoť IV., IBV Nad Tehelňou, priem. oblasti Zámostie, Ostrova a pod.),
* pracovníkmi ÚPA MsNV bola spracovaná Koncepcia životného prostredia mesta, schválená mestským zastupiteľstvom ,
* v období rokov 1955 - 1989 bolo uskutočnených 15 rôznych urbanistických súťaží a riešení na územie CMZ ,
* v r.1981 bolo zvolané zasadnutie predsedníctva SZA v Trenčíne s cieľom ujasnenia ďalšieho postupu prípravy a realizácie v CMZ. Na rokovaní boli prezentované doterajšie urbanistické zámery mesta od päťdesiatich rokov. Záverom rokovania bolo doporučené nepripustiť asanáciu objektov Štúrovho nám. Tento záver muselo vedenie mesta obhajovať na úrovni okresných politických a štátnych riadiacich pracovníkov. Na mesto bola vznesená žiadosť dať súhlas na asanáciu objektov Štúrovho nám. prostredníctvom cvičenia CO,
* najcennejším pamiatkovo- urbanisticko-architektonickým dokumentom ktorý bol v tomto období (r. 1981 až r.1985 ) mestom zabezpečovaný, bola "Štúdia obnovy objektov historického jadra mesta Trenčín", ktorej spracovateľom bol Projektový ústav kultúry Bratislava, patriaci pod riadenie MK SR . Celkové náklady dosiahli cca 6,5 mil. Sk.
V rámci štúdie boli geodetický zamerané podlažia a fasády všetkých objektov v M 1 :200, vrátane 1500 fotografii detailov. Okrem toho bol zakreslený každý architektonický detail v M 1:5. Finálnym výsledkom tejto činnosti bola vládou SR schválená zmena z Historického jadra na vyšší stupeň pamiatkovej ochrany a to MPR ( uznesenie vlády SSR č.194 , z 11.9.1987),
* v r. 1989 realizovalo mesto výstavu" Minulosť ,súčasnosť a budúcnosť mesta Trenčín" v priestoroch Synagógy, ktorú navštívilo 8.895 návštevníkov z toho 295 ľudí z 18 štátov. Ankety (s 26 otázkami a 84 pod otázkami) sa zúčastnilo 1169 respondentov ktorí dali 735 pripomienok,
* významným počinom pre rozvoj individuálnej bytovej výstavby v meste bolo spracovanie "Územného plánu Sídliska IBV nad Tehelňou" Ing.arch. Gábrišom z KMP Trenčín a následne jeho realizácia do dnešnej podoby. Jedná sa jediné ucelené sídlisko rodinných domov hradené z KBV cca 230 b.j. s obč. vybavenosťou, ktoré nemá na Slovensku obdobu,
* *pre zvýhodnenú výstavbu mladých obyvateľov mesta do 35 rokov bola vyčlenená bytová výstavba na Bavlnárskej ulici,
*v rámci snahy o využitie plochy Ostrova pre šport a rekreáciu ,mesto zabezpečilo navýšenie územia o cca 2,0 m na kótu 212,00 m.n.m .. Navýšenie sa uskutočnilo vyťažením násypového materiálu .čím sa rozšírilo jestvujúce jazero Ostrova o cca 1,0 ha .Práce prebiehali pri odbornej súčinnosti s Hydroconsultom Trenčín ,aby zásahom v blízkosti toku Váh nezačal meandrovať do územia Ostrova a tiež s Okresným rybárskym zväzom.
IV. Obdobie od r.1989 - r.1994: vo voľbách r.1990 bol výraznou väčšinou občanov potvrdený vo funkcii predsedu- primátora Štefan Rehák. Táto skutočnosť má veľkú vypovedaciu hodnotu vo väzbe na novú sociálnopolitickú situáciu. Voľbou občania potvrdili, že - generácia funkcionárov a pracovníkov MsNV si aj v podmienkach pred r.1989 počínala zodpovedne a čestne v prospech občanov mesta.
* aktivizovala sa spolupráca s predstaviteľmi cirkví,
* mesto výrazne majetkovo posilnilo s cieľom aspoň čiastočne odstrániť straty spôsobené likvidáciou dovtedy nosných podnikov - Merina n.p. , Odeva n.p., GR Ceva, GR Slovakotex ,
*vznikli podmienky pre umiestnenie nových organizácii napr. Leony a.s., ALEŠ, Gastro centrum a nových mestských podnikov - Integro ( pre správu dubiózneho majetku mesta) , Správa mestských lesov s pôsobnosťou na lesnom pôdnom fonde vo vlastníctve mesta ( k.ú. Trenčín, k.ú. Soblahov, k.ú. Mníchova Lehota) ,ktoré mesto spätne získalo od Štátnych lesov.
*uskutočnili sa kompetenčné presuny medzi mestom a okresom v štátnej správe a samospráve,
*boli zrušené okresné organizácie na území mesta - Reštaurácie, OPMP , Stavoprojekt a pod.
V. Obdobie r.1994 -2002: primátorom mesta bol zvolený Ing. Jozef Žižka. Jednalo sa o obdobie pokojného pokračovania transformácie v zabehnutom systéme.
Investičná činnosť bola zameraná na:
* výstavbu ČSOB vrátane rekonštrukcie kompletnej infraštruktúry medzi OD Prior a ČSOB ( hodnota cca 20 mil. Sk),
* rekonštrukcie nám. Ľ. Štúra, letnej plavárne,
* rekonštrukčné práce v lesnom hospodárstve ( hospodárske objekty, lesné cesty z toho 15 km rekonštrukcie a 3,5 km realizácia nových ciest, mosty apod. v hodnote cca 25 mil. Sk z čoho cca 15 mil. Sk mesto získalo zo Štátneho fondu zveľaďovania lesa) ,
* výstavba stolárskej dielne v lesoparku Brezina,
* do užívania bola odovzdaná pravobrežná čistiareň odpadových vôd,
* začiatok novej tradície filmových festivalov francúzskych filmov v rámci partnerstva Gymnázia Ľ. Štúra a gymnázia v Gvier ,
* aktívna účasť primátora mesta v rámci
- K8 začatej primátorom Rehákom,
- Považskej samospráve miest a obcí,
- v združení obecných lesov SR ,
* výrazným znakom daného obdobia bolo:
- angažovanie sa profesionálnych lídrov v poradných zboroch MP SR, komunálnych ekonómov a redakčných radách celoslovenských časopisov,
- zapájanie sa do odborného vzdelávania napr. na akreditáciu komunálneho odpadu, skládky, revitalizácie krajiny, lesná pedagogika a pod.
Pod záštitou primátora sa usporiadali celoštátne konferencie:
* Tvorba a správa zelene v intraviláne miest a obcí SR a medzinárodná konferencia "Ako ďalej v obhospodarovaní lesov so zdravotne- rekreačnou a liečebno-preventívnou funkciou" s účasťou 95 prednášateľov a poslucháčov, vrátane vydania Zborníka 1997. Realizovala sa dlhodobá snaha mesta na úseku školstva zriadením Vysokej školy manažmentu /City University of Seattle/.
VI. Obdobie r. 2003- 2010 : je charakteristické tým ,že
* začína prevládať hrubá stranícka kádrová politika ktorá preferuje politickú príslušnosť nad odbornými schopnosťami a skúsenosťami nastupujúcich riadiacich a výkonných pracovníkov,
* postupne končí prácu generácia nastupujúca na MsNV v 60 - ich a 70-ich rokoch dvadsiateho storočia. Zo zabehnutého kolektívu pracovníkov zostalo na MsÚ praco-vať cca 15 pracovníkov, ktorí zažili dlhodobejšiu kontinuitu služby občanom. Je to žiaľ aj obdobie kedy pozorujeme na úrade MsÚ strach pracovníkov o svoje pracovné miesta bez toho aby si boli vedomí pracovných alebo disciplinárnych nedostatkov. Stupňuje sa resp. pretrváva nedôvera medzi kolegami resp. kolegyňami,
*nastupuje generácia ,ktorá v drvivej väčšine nie je kvalifikovane pripravená (nie vzdelaním) ale praktickými vedomosťami a skúsenosťami na svoju prácu. V riadení mesta sa objavujú hrubé chyby. Viaceré sú viditeľné okamžite ,ale sú tam aj také ,ktoré budú v plnej nahote viditeľné po niekoľkých rokoch resp. desaťročí. V riadiacej činnosti sa neprijímajú praxou overené kolektívne poznania, presadzujú sa jednoduché individuálne schémy riadenia s veľkým budúcim rizikom napr. rušenie organizácii mesta, ktoré po desiatke rokov skúšania a získania skúseností sa idú opätovne pomaly a s veľkými ťažkosťami oživovať. Prax v celoslovenskom meradle potvrdila, že mestské organizácie ak ich riadia schopní a zodpovední pracovníci sú pre mestá jednoznačne efektívnejšie ako organizácie ktoré si mesto najíma a ktoré sú s mestom len v komerčnom vzťahu. Okrem významnej ekonomickej stránky ide o budovanie citového vzťahu k mestu. Žiaľ z dôvodu neprofesionálnych zásahov do štruktúry štýlu riadenia vlastného úradu MsÚ a mestských organizácii, došlo k postupnému netransparentnému rozpredaju strojov, zariadení, prepúšťaniu výrobných riadiacich pracovníkov a robotníkov z čoho sa organizácie do dnešných dní nespamätali. Preto sme toho názoru ,že pri nastupujúcej revitalizácii treba dbať aby sa do riadiacich a výkonných funkcii dostali ľudia odborne kvalifikovaní ,ktorí majú k mestu blízky citový vzťah. Najkrikľavejším až trestuhodným príkladom toho ako sa nemá konať je história v sektore kotolne a skleníkového hospodárstva areálu MHaL za Lavičkovým potokom. Dospelo to až do takej miery nevšímavosti a ignorancie ,že sa nenašlo ani krízové riešenie na zníženie rizika strát napr. zamestnaním strážnika za hrubú mzdu 400 E/mes., pričom mesto prišlo o majetok v hodnote viac desiatok až stotisíc eur a morálne o nevyčísliteľnú hodnotu. Tak, ako sa dialo v organizačnej a vecnej štruktúre majetku mesta, došlo k zásadným zásahom aj do priameho organizačného riadenia aparátu mesta. Potvrdzujú to permanentné striedania prednostov, vedúcich príslušných odborov, oddelení, čo v konečnom dôsledku musí mať dopad na reálnu kvalitu riadenia príslušných úsekov.
Že je to tak, preukazujú viaceré investičné zámery resp. realizácie ktoré určite mohli byť pre mesto omnoho efektívnejšie. Jedným z nich bol napr. zámer umiestnenia AUPARKU. Našťastie (nie zásluhou mesta) návrh umiestnenia v CMZ skončil šťastne. Jednalo sa o stavbu, ktorá v prípade realizácie by bola vytvorila dopravný kolaps .Nepochopiteľný zámer bol okrem iného aj v tom, že v danom čase sa prípravou rekonštrukcie železnice BA-ŽA otvorila mestu možnosť zakomponovania AUPARKU do bloku so železničnou a autobusovou stanicou. Navyše táto možnosť zároveň mala šancu sinergického efektu založeného na možnosti vytvorenia kvalitného urbanisticko- architektonického návrhu pre celý prednádražný priestor. Ďalší príklad ktorý potvrdzuje naše poznatky o značných nedostatkoch v riadení je otvorená plaváreň na Ostrove. Nejde o jej umiestnenie ,ale o zlyhanie v poznaní majetkových a technických podmienok realizácie s následným kolapsom realizácie. Absolútne nepochopiteľné a pre mesto neprijateľné bolo prijatie riešenia, ktoré nemá aspoň rovnocennú úroveň za to čo mesto likvidáciou stratilo.
* časté organizačno - perosnálne zmeny mali aj iný spoločenský dopad na mesto. Vypojila sa aktívna spolupráca v K8 , ZMOS- om , s mikroregiónom Inovec a pod. Z dlhodobého hľadiska bol výrazne podcenený fakt, že mesto nie je autonómny ostrov na mape, ale naopak je vzájomne prepojený organizmus so svojim prirodzeným zázemím s technickou vybavenosťou a ľudským faktorom (zamestnanie, školstvo a pod.). Nedostatkom je aj to.že mesto nemá adekvátnych zástupcov vo vyšších stupňoch samosprávy, štátnej správy. V tomto smere treba pripravovať nových potenciálnych zástupcov mesta za poslancov TSK.
VII. Obdobie po r.2010 : je obdobím súčasného obdobia primátora Rybníčka. Je možné konštatovať .že ide o obdobie po veľmi problematickom prístupe k hodnotám mesta. Už pred voľbami v r.2011 sme ho nazvali obdobím očakávania. Očakávania ktoré malo priniesť nové impulzy rozvoja mesta. Nový primátor išiel do svojej činnosti s viacerými prioritami. Tlmočil občanom záujem otvorenej komunikácie, uskutočnil viaceré verejné diskusie.
Pre riadiaceho pracovníka je všeobecne dôležité ,ako sa "zapíše" v začiatkoch svojej činnosti a v plnení toho čo sľuboval. Práve v tejto fáze sa ukázalo, že nastupujúci primátor nemal dostatočné poznatky o komplexe problematiky mesta. Fatálnym spôsobom pán primátor poškodil meno Trenčianskej univerzity, ktorá mala veľmi ťažký pôrod. Zbytočne išiel "dolu hlavou" do problémov univerzity, hoci vo svojej oblasti mal dosť dôležitejších problémov na riešenie. Túto iniciatívu hodnotíme ako nešťastné politikárčenie s poškodením toho o čo mesto desiatky rokov snažilo. Stala sa zástupnou propagandistickou akciou, možno dobre znejúcou v médiach ,ale pre univerzitu to bolo zničujúce posolstvo verejne tlmočené najvyšším predstaviteľom mesta. Z tejto negatívnej skutočnosti sa univerzita do dnes nedostala a ak sledujeme vyjadrenia najvyšších štátnych školských orgánov stala sa premiantom univerzitných škôl SR na odpis. Následne sme síce zaznamenali snahu o napravenie vyjadrenia, čo však už nemalo žiadny pozitívny efekt.
Potvrdila sa jedinečnosť a odlišnosť práce samosprávy od práce v iných podnikateľských subjektoch v spojitosti so svojimi záľudnosťami (podnik môže skrachovať ale mesto zostáva). Vedomosť alebo nevedomosť, skúsenosť či chybovosť, riadiacich a výkonných pracovníkov sa nedá oklamať. V konečnom dôsledku sa preukážu. Z jednej strany je to kruté , ale z druhej spravodlivé. Bez koncepčných a rokovacích schopností členov aparátu sa ťažko mesto krajskej úrovne manažuje. Je to oblasť ktorá si určite zasluhuje veľkú pozornosť .Prichádza nová veľká príležitosť v súvislosti so snahou o rozvoj mestských organizácii ( služieb, správy majetku a pod.).
Občania pri kontakte s nami sa vyjadrujú veľmi negatívne o úrovni údržby zelene, čistoty mesta ako základného predpokladu pohody obyvateľov .Sú to nepríjemné stretnutia ,zvlášť keď sú pripomienky opodstatnené. Občanom nie je jasné akú úlohu resp. zodpovednosť v rámci udržiavania zelene a čistoty mesta v okolí nehnuteľností ( viď cukráreň Centrum, Sporiteľňa nám. Sv. Anny apod.) nesie Mestská polícia. V nadväznosti na túto problematiku s ľútosťou pozeráme na stav v iných mestách napr. Nové Mesto n.V., Myjava, Partizánske ,blízke moravské mestá a pod. ).
Veľakrát sa rôzne problémy vysvetľujú nedostatkom peňazí. Je to pravda, peňazí bolo a je málo. Nám však peniaze odtekajú bez toho ,aby sme vedeli kedy a koľko. V tomto smere je problémovým úsekom oblasť lesného hospodárstva mesta.
Táto lukratívna časť majetku mesta sa nachádzajúca v troch katastrálnych územiach (k.ú.Trenčín­ lesopark Brezina niečo cez 200 ha ,k.ú. Soblahova k.ú. Mníchova Lehota- hospodárske a ochranné lesy, niečo pod 500 ha) bola v rokoch 1993 až 2003 výrazným spôsobom obnovená vďaka štátnym dotáciam. Prejavilo sa to najmä na cestnej odvoznej sieti ,ktorá sa zároveň v rozsahu 90% využíva aj ako cyklotrasová turisticko - poznávacia trasa opatrená príslušnými informačnými stojiskami.
Je možné konštatovať .že táto oblasť bola vybavená vysoko nad slovenským priernerom. Výnimočnosťou bol návrat používania tradičnej naturálnej formy obhospodarovania leesa, využívaním konských záprahov. Táto forma mala významný dopad všeobecne na životné prostredie a zvlášť na ochranu vodných zdrojov v k.ú. Soblahov, ktoré zásobujú pitnou vodou mesto Trenčín. Naturálna forma práce v lese mala aj svoju odozvu .Bola zdokumentovaná dvoma odborne najvyššími ustanovizňami v oblasti ekológie na Slovensku, univerzitami Zvolen a Nitra. Univerzity 1O rokov využívali pracoviská Správy mestských lesov ako demonštračné plochy pre študentov diplomantov pod vedením profesorov Hladíka a Holúbka. Nie je potrebné ani zdôrazňovať .že osoh z takejto činnosti bol obojstranný ,ako pre univerzity ,tak aj pre mesto. Výsledky najvyššieho hodnotenia medzinárodnou komisiou zároveň pomohlo obci Soblahov získať ocenenie "Dedina roka 2001".
V tomto období Správa lesov bola obsadená piatimi technikmi z ktorých traja boli denne v teréne. Pre zaujímavosť v r.1949 Úsek lesného hospodárstva v Trenčíne mal troch technikov. Dnes je na tom istom úseku zamestnaný len jeden technik.Táto situáciaje alarmujúca a žiada si okamžité posilnenie. Napriek alarmujúcemu stavu, ostrahu lesa nemá v operačnej pôsobnosti ani Mestská polícia, čo je nezodpovedné. Je žiaduce aby ostraha lesa fungovala hlavne cez víkend a v noci. Nie je udržateľné aby sa do lesa na drevo chodilo ako na huby .Chýba systematická a celoplošná ostraha majetku v rozsahu cca 7 km2, čo plošne odpovedá približne ploche intravilánu mesta .Koncepčné riešenie tohoto problému je naliehavé v celej šírke od štruktúry cez riadenie a vybavenie.

Poznatky ktoré pokladáme v prvom volebnom období za nie celkom zvládnuté:
1. nie sme presvedčení, že sa podarilo naštartovať kreatívny a sebavedomí prístup profesijných manažérov tak, aby to verejnosť nemohla prehliadnuť. Máme na mysli napr. stálu a aktívnu účasť v komunikácii s projektantmi dopravných stavieb. Výsledkom je viacero dôležitých momentov ktoré ostali mestom nevyužité. Práve kontaktným spôsobom komunikácie so štátnymi orgánmi, odbornými zložkami (projektantmi ,investonni a pod.) môže rásť odbornosť a sebavedomie pracovníkov mesta a vyťažiť z investície maximum pre mesto,
2. v organizačnej oblasti riadenia je forma zriaďovania komisii MZ miesto mestskej rady z poslancov mesta ústup od zvyklostí .Dá sa predpokladať .že rozhodnutia MZ budú pre primátora jednoduchšie ,ale sme toho názoru, že práve na zasadnutiach rady mesta sa poslanci mohli oboznámiť s danou problematikou a pripraviť sa na rokovanie MZ. Potvrdenie resp. vyvrátenie pozitív nám ukáže krátka budúcnosť,
3. nemáme vedomosti ,že mesto zabojovalo za eurofondy, ale aj na zapojenie nezamestnaných pri údržbe zelene a čistoty mesta,
4.zdá sa nám ,že mesto nedoceňuje význam kolektívnych skúseností prezentované takými celoslovenskými organizáciami, ako je Združenie obecných lesov SR. Podľa našich informácií sa v marci vo Zvolene nik z mesta nezúčastnil seminára pri príležitosti 20 výročia jeho založenia ,hoci mesto Trenčín bolo zakladajúcim členom .Údajne aj snem ZMOS-u v Bratislave bol bez zástupcu mesta,
5. nepociťujeme výraznejšiu spoluprácu mesta s rozhodujúcimi podnikmi a firmami mesta,

Tak ako sme avizovali, nám seniorom ktorí v minulosti pracovali pre mesto nejde o hľadanie nedostatkov a chýb.
Pri poukázaní na nedostatky ktoré sú viditeľnejšie z vonkajšieho ako z vnútorného pohľadu chceme vedenie mesta upozorniť a nasmerovať na trajektóriu ktorá môže pomôcť rozvoju mesta v jeho komplexnosti.
Preto poukazujeme aj na veci ktoré považujeme za pozitívne:
1.osobnými kontaktmi s Min. dopravy SR dosiahol primátor začatie a realizáciu druhého cestného mostu cez Váh o ktorý sa mesto snažilo najmenej od r.1969.
2.primátor vyvinul veľké úsilie o konsolidáciu finančného stavu mesta ktorý bol na pokraji nútenej správy. Sme si vedomí .že to muselo zasiahnuť iné zámery mesta. Sme potešení vyjadreniami p. primátora .že toto obdobie je už za nami a preto budeme môcť obnoviť niektoré zabrzdené činnosti napr. zimné korčuľovanie pre deti ,zlepšenie stavu čistoty mesta,
3. kladne hodnotíme aj situáciu, keď primátor zobral osobnú zodpovednosť za zasypanie jamy pred ODA.
4. efektívnym a účelným spôsobom riešil realizáciu prekrytia trhoviska Dlhé Hony ,využitím oceľovej konštrukcie po likvidácii oceľovej konštrukcie na perónoch železničnej stanice v rámci rekonštrukcie železnice BA-ŽA,
5. na úseku kultúry a duchovného rozvoja sa zaslúžil primátor o znovu zaradenie spomienky veriacich na patróna mesta Sv. Františka Xaverského 3. decembra v rámci oficiálneho programu mesta,
6.pozitívne hodnotíme aj spropagovanie mesta v rámci medzinárodnej urbanistickej súťaže "Mesto na vode" a to i napriek tomu .že sme si vedomí .že pre praktický život sú výsledky súťaže problematické,
7.dôležitým a nanajvýš správnym krokom primátora bolo Memorandum spolupráce mesta s TSK .Veľkú príležitosť vidíme v riešení rekonštrukcie a dostavby hradu ako komplexu s MPR a Lesoparkom Brezina. Je to jedinečná príležitost' na rozvoj cestovného ruchu a hlavne vytvorenia vlastného mestského turizmu.

VIII. Odporúčané aktivity v oblasti urbanizmu ,architektúre a dopravy pre nasledujúce obdobia:
1. Priestor po preložke železnice BA-ŽA:
- vydať rozhodnutie stavebnej uzávery okrem riešenia dočasného parkovania a dočasnej parkovej úpravy,
- uvažovať s realizáciou maximálneho počtu podzemných parkovacích miest pre saturovanie potrieb CMZ,
- uvažovať s urbanizáciou ul. Hasičská, ktorá po vybudovaní I/61 cez TN Juh ostane mestskou komunikáciou,
2. Autobusová stanica a prednádražie:
* s plochami je potrebné nakladať veľmi rozvážne (obdobná lokalita na území mesta sa už nebude opakovať),
* jedná sa o "panenské" územie s pomerne malým množstvom technickej infraštruktúry, čo dáva možnosť efektívneho využitia vrátane podzemia.
Pri jeho urbanistickom a architektonickom riešení odporúčame vziať do úvahy:
1. ideálnu možnosť na vytvorenie reprezentačného námestia ktoré by sa malo v budúcnosti zapojiť do priestoru CMZ,
2. pri príprave investície nestačí len vychádzať zo súladu s územným plánom, ktorý stanovuje funkčnú špecifikáciu. Dôležitejšie je samotné urbanisticko - architektonické a technické riešenie s premyslenou dopravnou štruktúrou,
3. usilovať o prehodnotenie územia kasární ( vytesneniu z daného priestoru resp. získať neužívanú časť kasární), čim by vznikla neopakovateľná urbanistická situácia na rozšírenie CMZ s parkom a hradným bralom v strede,
4. z pohľadu budúceho rozvoja mesta nie je žiaduce aby sa do takto významnej lokality dostala celé technické zázemie autobusovej dopravy, ktoré bolo v r.1968 z daného priestoru presunuté na terajšie miesto na Zámostí,
5. veľkú pozornosť treba venovať dopravnému systému priestoru od ul. Kragujevackých hrdinov­ gen. Štefánika v smere k železničnej stanici až po napojenie na ul. gen. Štefánika za Merinou. Určite ňou nie je zjednosmernenie dopravy, ale vytvorenie plného funkčného dopravného systému,
6. na zlepšenie dopravnej situácie danej oblasti je vhodné vybudovanie kruhovej križovatky na ceste I/61 ul. gen. Štefánika - ul. Kragujevackých hrdinov s minimálnym zásahom do územia kasárni. Tento zámer podporuje skutočnosť .že ul. gen. Štefánika bude ešte aspoň dvadsať rokov plniť funkciu cesty I.triedy.
3. Nám. Sv. Anny: akje to len trocha možné zabrániť stavbe na terajšom parkovisku oproti Slovenskej Sporiteľne. Plochu revitalizovať.
4. Trenčiansky hrad
v rámci spolupráce s TSK dohodnúť priestorové zaradenie Dolného hradu (nie majetkovo) do organizmu pamiatkovej rezervácie s možnosťou voľného prístupu občanov (bez platenia vstupného ).Súčasťou by mala byť postupná rekonštrukcia a dostavba hospodárskych objektov napr. doplnený o sobášnu sieň, reštauráciu a pod.
Do komplexu hradu zahrnúť oddychový priestor Čerešňového sadu
5. Rekonštrukcia Mierového nám, ul. Palackého , Hviezdoslavovej s úpravou okolo Domu armády
6. Kompletizácia ODA
1. vyhodnotiť veľkosť ,tvar a náplň nového námestia s využitím podzemia na parkovanie + snaha o získanie bývalého hotela Trenčan na kompletizáciu zázemia ODA( spracovaná štúdia Ing. Beritha ešte v rámci OSP TN )
2. stanoviť urbanisticko -architektonické kritéria na dostavbu ,nadstavbu a rekonštrukcie objektov ( knižnice, bývalého hotela Laugarício, kaviarne) zvýraznením hlavného vstupu do ODA prípadne nových objektov ktoré by nanovo ohraničili nové námestie a zvýraznili hlavný vstup do ODA
3. architektonické doplnky v modemom prevedení (obdoba Štúrovho nám .)
7. Územie v styku pravobrežného a ľavobrežného centra mesta:
1.prevobrežné centrum: usmernením novej výstavby na ul. Ľudovíta Stárka s cieľom využiť výškový rozdiel medzi terénom a korunou pravo brežnej hrádze na vytvorenie budúcej promenády
2.upozornenie: súčasný ( starý) žel. most nesplňa plavebné podmienky pre vodnú dopravu (cca o 70cm ).
Pre využitie žel. mosta odporúčame uskutočniť architektonickú súťaž: z nášho pohľadu malo by sa jednať o polyfunkčnú -vhodne prekrytú promenáda s predajným i boxmi (malé kaviarne ,butiky, pešie, cyklistické prepojenie s priestorom po preložke železnice BA-ŽA a pod.)
3.ľavobrežné centrum: územie vedľa cestného mosta (za žel. na Bánovce n/B. ) ponechať pre športovú vybavenosť Gymnázia Ľ. Štúra. V rámci riešenia krížovatky I/61 s II/507 a MK vytvoriť podmienky na mimoúrovňový prechod do priestoru Gymnázia.
8.Doprava:
1. uvažovať s
- rozšírením I/61 v úseku cestný most- Záblatie na štvorpruhovú komunikáciu,
- výjazdu na cestný most z ul. Kniežaťa Pribinu a zjazdu z cestného mostu na cestu II/507 ( smer Bánovce n. B ) ,
- na dodržaní cesty II/507 na Tr. Turnú so štyrmi pruhmi,
- na dodržaní cesty I/61 od cestného mostu po Záblatie so štyrmi pruhmi,
- juhovýchodným obchvatom mesta,
- na zváženie je otázka ako pokračovať s využitím letiska Biskupice, ktoré výškovo ovplyvňuje takmer celý intravilán mesta (len pre zaujímavosť pri prerokovaní ÚPN obce Soblahov na umiestnenie rodinných domov musel dať výnimku Štátny letecký úrad),
9.Denná práca manažmentu mesta
*pri každodennej práci sa vyvarovať "nevynúteným" chybám ako sa stalo napr. pri:
- povoľovaní rodinných domov v sídlisku Nad Tehelňou (RD - Bokroša ajeho susedov),
- nadstavbe bytových domov na Hviezdoslavovej ulici tým .že sa nedosiahlo architektonické zlepšenie jestvujúceho stavu,
- nesprávne povolenej rekonštrukcii objektu ( vytvorením nových okenných otvorov ) bývalej tržnice, čím sa znemožnilo priame napojenia budúcej možnej nadstavby objektu bývalého robotníckeho domu,
- nedotiahnutí významných pohľadov na rod. domy nad Židovským cintorínom,
* správnym a predvídavým rozhodovaním vytvárať čo najlepšie podmienky rozvoja mesta .
- pri príprave žel. trate BA -ŽA sa neustrážilo vytvorenie nového dostatočne veľkého profilu pod železničnou traťou pri obci Kostolná pre budúcu možnosť preložky Záblatského potoka. Vybudovanie profilu by sa boli vytvorili podmienky pre jednoduché "vyčistenie územia" v bývalej obci Záblatie , vrátane priemyselnej oblasti v prospech rozvoja mesta,
- pri dožití VTL plynovodu v sídliska Juh mať na mysli jeho preložku mimo mesta, čím je možné získať pre mesto cca 5 ha disponibilnej plochy s vybudovanou infraštruktúrou ,

IX. Záver:
Uvedomujeme si ,že história sa dá len vysvetľovať a nie prežiť. Preto máme snahu cez pohľad minulosti pozerať do budúcnosti.
Práca v samospráve je veľmi náročná vyžadujúca rozum so srdcom a tímovou prácou odborne kvalitného kolektívu pracovníkov s rešpektovaním historických, územnotechnických podmienok a v spolupráci s rozhodujúcimi firmami a organizáciami mesta. S podobnými problémami a možno i za ťažších podmienok sme sa stretávali aj my a tiež naši predchodcovia. Denne sme boli konfrontovaní s pripomienkami a vo veľa prípadoch aj so zlomyseľnosťou. Práve naše poznatky z práce s občanmi mesta sme si nechceli nechať pre seba ,ale ak to pomôže chceme ich odovzdať naším nasledovníkom.
Ak bude o to záujem sme pripravení nezištne pomôcť našimi poznatkami skúsenosťami v príslušnej profesijnej problematike.
Nachádzame sa v období ktoré v živote mesta doposiaľ nebolo .Dnes má mesto vybudovanú takmer kompletnú technickú infraštruktúru na oboch stranách mesta, čo dáva predpoklad nekonfliktného a rozumného rozvoja. Z hľadiska technickej vybavenosti ide prioritne o pokračovanie obchvatu mesta ako cesty I/6l. Sú tu však aj iné činnosti ktoré sú čisto v našich rukách na čo nepotrebujeme naviac peniaze, čo môžeme a máme spraviť my sami. Týmto faktorom je denná práca vedenia mesta v spolupráci s odbornými a obslužnými pracovníkmi.
Máme na mysli výzvy ktoré sa nebudú opakovať. Na ich realizáciu sa preto treba dobre pripraviť a zapojiť všetkých ktorí môžu riešeniu problematiky pomôcť:
* postupne dobudovať resp. revitalizovať mestské podniky
* nedopustiť znehodnotenie priestoru Prednádražia
* na územie po rekonštrukcii železničnej trate BA -ŽA vydať do doby jasného ,reálneho využitia stavebnú uzáveru s tým ,že priestor sa môže dočasne využívať na parkovanie,
* tam ,kde je nejasný názor na riešenie hľadať permanentne námety na riešenie. K tomuto cieľu, využívať aj spoluprácu s vysokými školami
* tam, kde sú názory vyjasnené hľadať všetky možnosti pre postupnú obnovu, rekonštrukciu a dostavbu tak, aby sa postupne konsolidovali urbanistické štruktúry mesta.

Trenčín 06/2015





      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                         <<  Návrat na hlavnú stránku