Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.



Zamyslenie nad "Trenčianskym divadlom" o Stalinovi.
(Reakcia na rovnomenný článok na https://bit.ly/3PUUb4G
(pôvodne na http://bit.ly/2dLBVf5)
, ktorý mi ktosi poslal elektronickou poštou.)


Možno je pravdivé čiesi tvrdenie, že naša spoločnosť je rozdelená a nezmierila sa s vlastnou minulosťou.

Tak Stalina už "vybavili", a čo ďalej? Keď predstaviteľom Mesta Trenčín niekto prezradí, aká veľká tryzna sa v r. 1953 pri Stalinovom úmrtí (zakrátko aj pri Gottwaldovom) konala na (hlavnom) trenčianskom námestí a budove Mestského domu, keď uvidia z obidvoch zachovanú fotodokumentáciu, neviem čo vymyslia, aby to skúsili "odčiniť". Zbúrajú mestský dom? Prestavajú námestie? - už to vraj chystajú...

Predstavitelia Mesta Trenčín asi už pozabudli, že v záchvate nadšenia po r. 1989 dali strhnúť pamätnú tabuľu "antifašistovi" Fučíkovi, ktorý býval v Trenčíne v kasárňach na Štefáničke (po 1945 ul. SNP) ako vojak základnej služby - dnes sa im "antifašista" mohol hodiť.
Strhli z námestia aj Clementisovu pamätnú tabuľu - v tridsiatych rokoch tu rečnil proti fašizmu. To asi nedomysleli, lebo dnes právom mohli ukazovať "antifašistu" a "obeť zločinného komunizmu" - čo na tom, že on sám bol jeho vrcholný predstaviteľ...

Prezradím, že v r. 1950 bol v Trenčíne zriadený tábor nútených prác. Čo urobia? Pamätnú tabuľu obetiam vtedajšieho režimu? Prečo nie?. Nezabudnime ale, že medzi obeťami "zločinného režimu" bol aj Pavol Jančovič, ktorému pamätnú tabuľu Mesto Trenčín odopiera. Tak ako je to? Máme dva druhy obetí "zločinného režimu" - "dobré" obete a "zlé" obete? Nad jednými ľútosť, nad druhými škodoradosť? Vieme však zo spomienok, že po vojne väznení politickí nepriatelia medzi sebou vychádzali slušne, až dobre.

Predstavitelia Mesta Trenčín o povojnovom udelení čestného občianstva Stalinovi nevedeli práve tak, ako o ďalších historických tradíciách mesta. Zjavne to odštartovala neutrálna informácia na týchto stránkach ešte z r. 2013.
Mesto Trenčín o svoju históriu nedbá. Povráva sa, že dokonca aj Trenčianske múzeum idú presťahovať mimo Trenčína či dokonca v doterajšej forme zrušiť? Trenčín by tak prišiel o svoje historické zbierky týkajúce sa minulosti mesta. Vedia o tom z otvoreného listu trenčianskych numizmatikov zo 17.3.2016. Zdá sa, že toto predstaviteľov mesta netrápi, ale toto by malo!

Ak si predstavitelia mesta "posvietia" na minulosť svojich blízkych a vzdialenejších generácií, tiež tam pri troche objektívnosti môžu nájsť pekné politické mŕtvoly. Minulosť sa nikdy nezmestí do pravidiel prítomnej doby. Predstavitelia mesta, nechcete sa radšej zmieriť s vlastnou históriou, prijať ju so všetkými jej vývojom prekonanými stránkami? - veď na tom všetkom stojí naša (aj vaša, lebo je spoločná) prítomnosť.
Netreba pochybovať, že niektorá budúcnosť tiež opľuje túto prítomnú dobu aj s jej predstaviteľmi. Kto by dožil, možno by bol prekvapený, aká "zločinnosť" sa možno v budúcosti prilepí na dobu po r. 1989 - už dnes sa to dá odhadnúť...

Dnešná dvojako-metrová "demokratická" doba neznesie pomyslenie na "Tisove arizácie", ale priviera oko nad inými: Masarykova "arizácia" veľkostatkov vrátane prospechu vtedajších prominentov (Hodža a iní = "zbytkové velkostatky"), tiež svojvoľné (dekrétom) prvé (1945) veľké znárodňovanie "demokrata" Beneša a zakrátko (1948) druhé "lidovodemokratické" Gottwaldove znárodnenie zvyšku vrátane likvidácie posledných drobných remeselníkov - pritom všetky štyri boli vo svojej dobe rovnako "spravodlivé", ale princíp bol spoločný: radšej inému zobrať, než vlastnou prácou budovať; líšili sa len v tom, komu dopriali a komu nie.
Minulé režimy v mene dobových ideálov brali obyvateľom nielen majetok, ale aj občianstvo a životy.

Churchill sa svojho času obdivne vyjadril nielen o Stalinovi, ale ešte skôr o Hitlerovi. No a čo? To bolo, a treba to pochopiť v súvislostiach onej doby, a nie robiť pokusy ako to dodatočne zmeniť, beztak sa nepodaria. Minulosť sa už nezmení, ale dejepis iniciatívni cenzori skúšajú prepísať stále, niečo z toho vidíme aj na tomto trenčianskom divadle.

Je to s tou "zločinnosťou" akési nedomyslené: keď predstavitelia Mesta Trenčín vychádzajú zo "zločinnosti" minulého režimu, tak ako si poradia so súčasnou existenciou trenčianskej ulice pomenovanej po poslankyni toho režimu, nehovoriac už o veľkej ulici na trenčianskom sídlisku Juh pomenovanej po prezidentovi minulého režimu (a čo ešte všeličo vraj bol...), a ako si poradia s názvom onej univerzity na Sihoti... premenujú ich?...

Ako si teraz predstavitelia Mesta Trenčín poradia s doteraz im neznámym historickým faktom, že samotné Mesto Trenčín vo svojej dobe arizovalo dve židovské krčmy? (Zoltánovu na Hviezdoslavovej a Sterna na Štúrovom). Pokúsia sa zbúrať mesto, alebo sa radšej z neho vysťahujú?...

Čo povedať na záver? Odmietnime uplatňovanie hesla "Rozdeľ a panuj!", ktoré vyhovuje mocichtivým. Zmierme sa s minulosťou, lebo celá je naša spoločná a už sa nezmení. Rozlišujme medzi minulým a prítomným. To je účinná liečebná metóda psychiatrie, ktorou sa liečia posttraumatické poruchy.

Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 13. okt. 2016.







Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.


      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                 <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: