Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.


Trenčanské kroniky a kronikári


Význam miestnych kroník pre históriu iste netreba vysvetľovať.
Tu uvádzame základné známe údaje o kronikách (aj o tých, čo sa nezachovali) týkajúcich sa Trenčína. Sú to kroniky mesta, aj kroniky obcí dnes pričlenených (Ku dňu 1. január 1985 sa súčasťou mesta Trenčín stali obce: Hanzlíková, Istebník, Kubrá, Malé Záblatie, Opatová nad Váhom, Rybáry, Trenčianske Biskupice, Veľké Záblatie, Zamarovce, Závažie, Zlatovce, Žabinec.) , ale aj kroniky neoficiálne - napríklad kroniky škôl a pracovných kolektívov. Zahrnieme tu aj verejne vydané diela kronikárskeho charakteru (spravidla o obciach). Takto široký zoznam iste nikdy nebude úplný, napriek tomu je jeho užitočnosť zrejmá.
Kronikári, od ktorých iste v mnohých ohľadoch závisí obsah kroník, neraz zostávajú pozabudnutí, preto ich tu chceme pripomenúť. Údaje o kronikároch sa obvykle zachovali v menšej miere než ich diela, preto aj tu sú v nie úplnom stave.
Tento súpis nie je úplný ani uzavretý.

Kotvy: Minarech 



Trenčín

Kroniky či pamätná kniha Trenčína by mali byť v Trenčíne v štátnom archíve (za mostami, predtým ŠOKA, teraz Štátny archív v Trenčíne) vo fonde Zbierka obecných kroník, 1933 – 1988 (1,60 bm), z toho konkrétne:
Kronika mesta Trenčín, r. 179-1710 - č. 10 ŠOKA
Kronika mesta Trenčín, r. 1933-1937 - č. 11 ŠOKA (Pamätná kniha mesta Trenčín. 1933-1938.)
Kronika mesta Trenčín, r. 1943-1949 - č. 12 ŠOKA
Kronika mesta Trenčín, r. 1950-1996 - Mestsky urad, Trencin
Kronika rímskokatolíckej Ľudovej a meštianskej školy v Trenčíne z r. 1921 - 36, aj s fotkami.

Na internetovej stránke mesta Trenčín by mali byť kroniky od r. 2003.


Josef Kamin: i Djel O Pribehoch Zamku Stolice Trenčanskej a Sl. Kral. Mesta Trenčina až do Roku 1508. Rukopis v zviazanej riadkovanej knihe, 363 obojstranne popísaných listov.

JUDr. Ľudovít Dohnányi: Dejiny trenčianskeho hradu a vývoj bývalého slobodného kráľovského mesta Trenčína. Rukopis strojom písaný, formát A4. Rok 1944. Viaczväzkové zložito štruktúrované dielo súhrnného rozsahu okolo trištvrte tisíca strán.

JUDr. Gerhard Šebák: Náčrt dejín Trenčína pri udalostiach bezprostredne pred oslobodením mesta, počas oslobodzovania a krátko po oslobodení v roku 1945. Rukopis strojom písaný, formát A4. 270 číslovaných strán vč. obrazovej prílohy (najmä fotografie). Rok 1960. Podľa krátkej zprávy v denníku Smena z 21.dec.1960 autor túto monografiu odovzdal mestu Trenčín.

Generálny archív rehole jezuitov a piaristov v Ríme - sú tam začiatky pôsobenia jezuitov v Trenčíne. Podľa oznamu v mesačníku Považie jan. 1998, s. 9, ich študovala pani Morišová zo ŠOKA Trenčín.



Kubra, Kubrica (Malá Kubra, Veľká Kubra)

Zachovala sa jedna kronika od r. 1951 písaná asi dve desaťročia, formát väčší A4, dosky tvrdé červené na čele plechový štátny znak, hrúbka asi 3cm, vlepené prílohy, je v súkromných rukách (stav 2016).
Nezvestné sú dve kroniky, zrejme medzivojnové obecná a školská, z ktorých sú čiastočné výpisy urobené v 70. rokoch (=1970+).
Jestvovala aj súkromná kronika (Jakub Palo).
Podrobnejšie sú kroniky popísané v poslednej knihe o Kubrej od p. Lišku. Vyšlo viacero tlačovín o minulosti obce.
Minulosťou obce sa zaoberá pán Stanislav Liška, aj vdp. ThDr. Martin Macko.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Robotnická telocvičná jednota Kubra (do 1938)
Miestna skupina sväzu kovodělníků v Č.S.R. Kubra do 1938)
Telocvičná jednota „Orol“ Kubrá (od 1921)

Nižšie je zoznam literatúry (len samostatne vydané tlačoviny) o Kubrej, ktorý pre túto stránku láskave poskytol vdp. ThDr. Martin Macko, za čo mu ďakujeme:
Bagin Ján: 50 rokov ochotníckeho divadla v Kubre. Trenčín : Okresný národný výbor, 1969.
Bagin Emil: Rok v kubrianskych zvykoch, Mestské kultúrne stredisko. Trenčín, 1993. ISBN 80-967008-0-4
DobiAš Karol: Kubranské medaily a plakety. Trenčín : Trenčianske múzeum, 1985.
DobiAš Štefan - Liška Stanislav: 40 rokov folklórnej skupiny v Kubrej. Trenčín : Miestny národný výbor, 1973.
Ďurčo Marek: Kanonická vizitácia z roku 1829 ako prameň k cirkevným dejinám farnosti Opatová nad Váhom. Trstená : vlastným nákladom, 2012. ISBN 978-80-971182-0-4
Fojtík Juraj: Z histórie Kubry. Trenčín : Mestské kultúrne stredisko, 1985.
Hlaváč Štefan, Po priamych cestách. Trnava : Spolok svätého Vojtecha (3. vyd.), 2001. ISBN 80-7162-346-6
Liška Stanislav: Oldomáš platíme my! Publikácia k 50. výročiu vzniku foklórnej skupiny Kubra, Trenčín, 1983.
Liška Stanislav: Folklórna skupina Kubrá 1933 – 2013. Trenčín, 2013.
Liška Stanislav: Všetkých pritiahnem k sebe. Veľká Kubra 1265-2015. 2015. Dostupné na: http://urbarkubra.sk/doc/Kubra.pdf
Macko J. Martin: Veľká Kubrá. História sakrálnych objektov. Bratislava : Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2010. ISBN 978-80-89342-12-9
Macko J. Martin: Židovské rodiny v obci Veľká KubráBratislava : Redemptoristi - Slovo medzi nami, 2015
Matejka Josephus: Descriptio historica expositionis universalis Viennensis, a 1. Maji, usque 2. Nov. 1873 asservate, nec non-peripheriae Sakolcza Posoniensis aliarumque rerum maxime memorabilium in unum collecta. Skalica : Typis Filiorum Francisci Xav., 1874, s. 182 – 185.
Matejka Pavel: To kubranské pole. Trenčín : Ludoprint, 1998. ISBN 80-967933-5-7.
Matejka Paľo: Akože ťa zabudnúť. Trenčín : Digital graphic, 2000. ISBN 80-968357-1-8



Orechové, Istebník (aj Žabinec, "Závažie")

Pamätná kniha obce Orechové. 1934-1937. (Mala by byť v štátnom archíve).

Kronika Istebníka nateraz nie je známa.
Kronikár bol pán Ján Minárech (1.3.1903 - 26.6.1983), miestny občan, ktorý pracoval ako úradník na finančnom odbore ONV v Trenčíne, jeho životopis je nižšie.

Minárech, Ján: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec. 1208 - 1969. Vydal Miestny národný výbor, Závažie, 1969. 48 strán.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Slovenský hudobný spevokol „Drotár“ Orechové (od 1932)



Zlatovce (aj Hanzlíková)

Kroniky obce, podľa vyjadrenia niekdajšieho kronikára obce, sú uložené v štátnom archíve.
V minulosti tlačou vyšli dve brožúry o minulosti obce.
Kronikár obce bol dlho až do zániku samostatnosti obce pán Vít Vagovič, už dlho v obci žijúci.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Dobrovoľný hasičský sbor Hanzlíková (od 1929)
Ochotnícky divadelný spolok Zlatovce (od 1923)
Robotnícka Beseda Zlatovce (do 1938)
Sväz priateľov S.S.S.R. v Československu odbočka Hanzlíková – Zlatovce (od 1937)



Záblatie (Veľké (Dolné) aj Malé Záblatie, Rybáre, Vrbka)

Kronika Folklórnej skupiny Záblatie 1968-1981, formát väčší A4, dosky tvrdé červené, hrúbka asi 3cm, vlepené mnohá fotografie, je v súkromných rukách (stav 2016)
Kronika obce nateraz nie je známa, ani verejná tlačovina o minulosti obce, ani žijúca osoba zaoberajúca sa minulosťou obce.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Dobrovoľný hasičský sbor Záblatie (od 1927)
Telocvičná jednota „Orol“ Záblatie (od 1921; zmenila názov na Jednota československého Orla)



Trenčianske Biskupice (Horné Biskupice, aj Belá, Bobrovník, Nozdrkovce)

Kronika obce ("Pamätná kniha obce: Trenč. Biskupice") písaná v r. 1933 - 1943, je zachovaná vo fotokópii 64 strán A4.
Štátnej ľudovej školy v Trenčianskych Biskupiciach písaná od r. 1921 do júna 1936 (písaná aj spätne, niečo až k r. 1866) je zachovaná v zverejnenom výpise a pravdepodobne aj v origináli.
Nie je známa ani verejná tlačovina o minulosti obce, ani osoba zaoberajúca sa minulosťou obce.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Telocvičná jednota „Orol“ Trenčianske Biskupice (od 1920)
Dobrovoľný hasičský sbor Trenčianske Biskupice (od 1925)
V ústredí Matice Slovenskej v Martine by mali byť písomnosti vzťahujúce sa na Miestny odbor Matice slovenskej v Trenčianskych Biskupiciach, ktorý jestvoval v rokoch 1935 - 1948.



Opatová

Kronika obce nateraz nie je známa.
Vyšla kniha o minulosti obce.
Minulosťou obce sa zaoberá pán Stanislav Vančo, vyštudovaný historik, rodom z Opatovej, žije v Bratislave.



Zamarovce

Kronika obce nateraz nie je známa.
Vyšlo niekoľko brožúr o minulosti obce.
Minulosťou obce sa zaoberá pán Dr. Samuel, už dlho v obci žijúci.
Obec Zamarovce bola časťou mesta Trenčín od r. 1972 do r. 1990.



Skala a Nová Ves

1926-1951- Kronika rímskokatolíckej ľudovej školy v Skale. Približne 94 strán, viazaná kniha formát A4 predĺžený, písaná rukou, s vlepenými fotografiami a dobovými novinovými výstrižkami. Je v držbe súkromnej osoby.

1926-1939-Kronika štátnej ľudovej školy Skala-Novejsa. Približne 109 strán, viazaná kniha formát A4 predĺžený, písaná rukou, s vlepenými fotografiami a dobovými novinovými výstrižkami. Je v držbe súkromnej osoby.



Kronikári

Poradie priezvísk je podľa abecedy.

Ing. arch. Štefan Androvič, (* 2. októbra 1930; † 18. februára 2012) krátky čas kronikár mesta Trenčín zhruba okolo r. 1980(?).

Mgr. Jozef Čery, (* odhadom okolo r. 1943?) kronikár mesta Trenčín v rokoch zhruba 1980(?) - 2015.

Jozef Ďuriš bol prvý kronikár obce Orechové, inak bol už od mladých rokov aj orechovský organista a spoluzakladateľ (28.8.1932) i dirigent spevokolu Drotár, učiteľ a správca školy v Orechovom.

Pius(?) Fojtík, kronikár mesta Trenčín po 2. svetovej vojne.

Ján Minárech bol kronikárom Istebníka a Orechového. Narodil sa 1. marca 1903, zomrel 26. júna 1983, pochovaný je na cintoríne v Istebníku. V Istebníku sa aj narodil a žil tu celý život vo svojom dome. Napísal známu brožúru o Istebníku, Orechovom a Žabinci (Minárech, Ján: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec. 1208 - 1969. Vydal Miestny národný výbor, Závažie, 1969. 48 strán.). Podľa údajov jeho príbuzného (pána Štefana Minárech, poskytnuté v máji 2017), s prof. Pozdišovským spolupracoval na dejinách Trenčína a lúštení hradného nápisu.Zaoberal sa aj dejinami Zamaroviec (s dôrazom na zamarovského rodáka MUDr. Alexandra Lišku (žil 1883 - 1941)). Po maturite na trenčianskom gymnáziu pracoval na daňovom a finančnom úrade v Trenčíne, neskôr v Ľudovom spotrebnom družstve "Jednota" v Trenčíne (v jeho administratíve), odkiaľ odišiel do dôchodku, ale aj ako dôchodca ešte pracoval v archíve ĽSD Jednota. Jeho dobrovoľná činnosť zasahovala do oblasti kultúry, dokonca mal aj svoju menšiu kapelu, a bol zakladajúcim členom spevokolu "Drotár". Hlásil sa k odkazu a kultúre svojich slovanských predkov. Mal jednoho syna Jána (nar. odhadom nar. krátko po r. 1930), talentovaného strojného konštruktéra, ktorý tiež žije v Istebníku.
Pán Ján Minárech sa históriou rodnej obce a okolia zaoberal dlhodobo. Zachovala sa zpráva o jeho spolupráci s Ing.arch. Štefanom Androvičom (žil 1930 - 2012), žiaľ už bez znalosti podrobností. Pán Minárech, keďže mu maďarčina nerobila ťažkosti, čerpal svoje znalosti aj zo staršej a miestnej historickej literatúry - niečo z nej zrejme aj vlastnil, a možno využíval aj literatúru z knižnice Zamarovských, ako nasvedčuje šťastne zachovaný jeho 14 stranový strojopisný voľný preklad zo 14.feb.1973 (z maď. do slovenčiny) diela Štefana Zamaróczyho: Údolie Váhu okolo Trenčína (kniha vyšla v maďarčine pod názvom Vágvölgye Trencsén körül v roku 1909 v Titeli, kníhtlačiareň Simona Szuboticski).
Za pomoc pri získavaní údajov ďakujem pánovi Ľubošovi Hrudkovi a pánovi Štefanovi Minárech, obidvaja z Istebníka.

Bruno Ripka, bol prvým trenčianskym kronikárom od 1. júla 1933, ustanovený uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 7. júna 1933, inak bol profesor Štátneho československého reálneho gymnázia v Trenčíne.

JUDr. Gerhard Šebák, (*24.sep.1887; † 27. sep. 1970) kronikár mesta Trenčín po 2. svetovej vojne.



Kroniky neoficiálne

Kronika lekárne na trenčianskom hlavnom námestí, od februára 1962 zhruba po koniec obdobia socializmu. Po zrušení lekárne je v držbe súkromnej osoby. Viazaná, formát A4.

Kronika oddelenia ORL trenčianskej nemocnice, z obdobia zhruba sedemdesiatych - osemdesiatych rokov. Viazaná, formát A4.



Literatúra a predpisy:

Zákon č. 80 Sb. z. a n., z 30.1.1920 o pamätných knihách obecných

Vládne nariadenie č. 211 Sb. z. a n., z 9.6.1921

Markus: Pamětní kniha obecní, Štátne nakladateľstvo, 1923, 22. sväzok Občianskej knihovne

Časopisy "Česká osvěta" (ročníky 18, 19, 25) a "Náš ľud" (4. a 5. ročník)

Vládne nariadenie č. 169 Sb. z. a n., z 17.11.1932

(Vládne nariadenie č. 80/1932 Zb. z. a n., o pamätných knihách a knihách obecných.)

Ako písať pamätnú knihu obecnú. Vydal Osvetový sväz pre Slovensko v Bratislave, 1933. 41 číslovaných strán formátu približne A5

Jasenák, Ladislav: Príručka pre kronikárov. Vydala Muzeálna slovenská spoločnosť Martin, 1995. 48 číslovaných strán formátu približne A5 Sarmányová-Kalesná, J.: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16.-19. storočia. Vydal Odbor Archívnictva Ministerstva Vnútra SR, Bratislava, 1991 = 2. vydanie rozšírené.541 . strán. http://www.slovakgen.com/index.php/hladanie-v-zozname-obci/57-cirkevn-matriky-na-slovensku-zo-1619-storoia http://www.geni.sk/supis-archivnych-fondov-a-zbierok-archivov-na-slovensku/





Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2017.


(Koniec diela.)



      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Mějte dobrou náladu. Dobrá nálada vaše problémy sice nevyřeší, ale naštve tolik lidí kolem, že stojí za to si ji užít.“ Jan Werich