Prvý skautský oddiel v Trenčíne bol založený v júni 1915 na tunajšom vyššom kráľovskom piaristickom gymnáziu, ktoré sídlilo vo svojej budove na hlavnom námestí, vchod bol aj cez romantickú kamennú bránku z Maršovského (teraz Palackého) ulice. Oddiel založili Imre Szabó, ktorý na gymnáziu vyučoval kreslenie a zemepis, a nadporučík Pavol Orbán, príslušník tunajšieho 15. honvédskeho pluku, ktorý na gymnáziu vykonával predvojenskú prípravu. Prvými členmi oddielu sa stali Gabriel Rieger, Koloman Molčan, Rudolf Paldan, Štefan Molčan a František Tiso. Dobové podpisy Szabóa a Riegera sú na obrázku.
Boli to všetko študenti piaristického gymnázia: Gabriel Rieger (1903-1961), Koloman Molčan, Rudolf Paldan boli v šk. r. 1915/1916 primánmi v I.A a triednym profesorom im bol práve Imre Szabó; Štefan Molčan (nar. azda 1900/1901) bol vtedy tercián a mal iného triedneho profesora (Horňáka). Výrazne starší od nich bol Fraňo Tiso (1894-1974), podľa veku vtedy zrejme čerstvý absolvent trenčianskeho gymnázia, neskorší jeho profesor (1920-1924) a vyslanec v SSSR (1939-1941).
Odkiaľ Szabo do Trenčína prišiel, nie je nateraz známe, ani len nepoznáme jeho základné životopisné údaje, a nie je jasné, kam z Trenčína po pár rokoch odišiel - možno na front - ani či prežil a kde ďalej žil. Ani osud npor. Pavla Orbána nie je známy. Podľa ročeniek gymnázia prof. Imre Szabo prišiel vyučovať na piaristické gymnázium možno už v šk. r. 1914/1915 (ročenka nie je t.č. k dispozícii), určite tu však vyučoval v šk. r. 1915/1916 a nasledujúcom 1916/1917; naisto určiť, či tu bol aj v r. 1917/1918 nateraz nemožno pre nedostupnosť ročenky. Skautov (cserkész) ročenky neuvádzajú v gymnaziálnych spolkoch (egyletek, körö), teda škola sa o nich nezaujímala, hoci Szabo sa tu v inej záujmovej činnosti uvádza.
Historik trenčianskeho školstva p. prof. Ján Havran však zaznamenal, že Imre Szabo na piaristickom gymnáziu pôsobil v r. 1914-1917 (rozumiem od letných prázdnin 1914 do letných prázdnin 1917, teda tri školské roky) a niet dôvodu neveriť mu.
Imre Szabo sa zrejme v prvom školskom roku (1914/1915) svojho pôsobenia zorientoval v miestnych pomeroch, zoznámil s Pavlom Orbánom a v júni 1915 založili skautský oddiel, svoju činnosť však začal 1. augusta 1915. V nadchádzajúcom školskom roku 1915 - 1916 zorganizovali niekoľko výletov a dlhších pochodov do okolia Trenčína. Oddiel usporiadal aj kurz pre záujemcov, dne s by sme ho možno nazvali radcovský alebo vodcovský. Absolvovali ho Fraňo Tiso, Gabriel Rieger a bratia Koloman a Štefan Molčanovci. Po roku činnosti, v júni 1916 mal oddiel 21 členov. V lete 1916 oddiel usporiadal letný tábor v Súči.
Oddiel vznikol rok po začiatku prvej svetovej vojny, kedy sa ešte monarchii ešte ako - tak darilo presviedčať o vojnovom víťazstve.
Situácia na fronte sa však zhoršovala, s tým narastala bieda civilného obyvateľstva, bola núdza o potraviny, ošatenie aj palivo, vojnové straty boli aj na gymnáziu z radov učiteľov i študentov. Je zrejmé, že v týchto pomeroch oddiel prestal fungovať niekedy najneskôr v lete 1917, teda rok pred skončením vojny a rozpadom monarchie, najmä, ako uvádzajú tradované údaje, keď prof Szabo odišiel v r. 1917 z Trenčína.
Koncom prvej svetovej vojny a rozpadom dovtedajšej monarchie skončila prvá vlna skautingu na Slovensku aj v Trenčíne.
Druhá vlna prišla so vznikom nového česko - slovenského štátu na prelome rokov 1918/1919. To je však už iné kapitola histórie skautingu slovenského aj trenčianskeho, ktorej sa zúčastnili už "zabehnutí" skauti prvej vlny.
Autor textu, tabule aj obrázka: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, jar 2014.
Podrobnejšia štúdia o založení prvého skautského oddielu v Trenčíne je tu.
Poniže Púchova za obcou Beluša, pri kúpeľoch Belušské Slatiny, pred prvými Skalnými vrátami, v krásnom prírodnom prostredí, v roku 1932 organizácia Slovenský katolícky skauting, postavila pre potreby svojho ústredia Skautský dom, určený na poriadanie vzdelávacích činností, lesných škôl. Ako vidno nižšie na fotografii neznámeho autora z r. 1935 - 1936, na susednej lúke za cestou stávali tábory lesných škôl aj letné tábory skautských oddielov.
Už v roku 1929, v letných mesiacoch, tam strávilo niekoľko týždňov 253 skautov, o rok na to sa v Belušských Slatinách uskutočnil 1. krajinský tábor SKS s účasťou 105 táborníkov z rôznych kútov Slovenska.
V poradí III. Valné zhromaždenie slovenských katolíckych skautov v Bratislave dňa 1.mája 1930 rozhodlo o vybudovaní študentského skautského domova v Belušských Slatinách. Už v tomto roku tam bolo v letnom tábore vyše 120 slovenských chlapcov.
Finančné prostriedky na stavbu Skautského domova z predpokladaným nákladom 100.000 Kčs zabezpečila dobročinná zbierka medzi skautmi a priateľmi skautingu.
10.februára 1932 sa začalo so stavbou Skautského domova v Beluši.
Svojmu účelu slúžil od roku 1932 až do roku1939.
V roku 1939 majetok telovýchovných organizácií, medzi ktoré počítali aj skautské, právnym opatrením vplynul do Hlinkovej mládeže (HM), ktorá bola v r. 1939-1945 výlučnou organizáciou mládeže. Táto organizácia prevzala mnohé zo skautingu, prešla do nej aj časť skautov. Skautský dom v tom čase používala tiež HM.
Po vypuknutí povstania 21.8.1944 nemecké vojsko obsadilo Slovensko. V následných bojových akciách budovu Skautského domu zničila nemecká armáda a už nikdy nebol obnovený.
Lúky oproti bývalému Skautskému domovu USKS v Belušských Slatinách však nezostali bez skautského života. Podľa získaných informácii od brata Vladimíra Janečku – Bobra, toto krásne prostredie, ako on píše „skautskú oázu“, využili v roku 1970 skauti z Trenčína a Ostravy a v roku 2006 tu bol skautský tábor skautov 117. zboru Sv. Františka z Assi z Horného Srnia – Nemšovej.
Autori tabule aj textu: Ing. Jozef Ozábal, Trnava, a Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, jún 2015.
Pomník bol zjavne postavný krátko po vojne a niekedy v neskoršom období musel byť z akýchsi príčin odstránený, pretože dnes už nejestvuje. Na pomník si už dnes sotva kto spomenie, ani nie je celkom jasné, kde stál. O jeho existencii dnes svedčí už len zopár zachovaných fotografií a svedectvo jeho spolubojovníka. Nič z toho však už nikdy nezmení stratený život mladého žilinského skauta, partizána, vojaka Františka Králika, ktorého pamiatku chceme uchovať.
Údaje o hrobe Františka Králika z evidencie hrobov - tu.
Podrobný záber na tabuľu z pomníka Františka Králika - tu.
Ing. Jozef Ozábal, Trnava, jún 2015.
Na "Google maps", v kategórii "Turistická atrakcia":
Historické údaje o oddieli sú tu.
Ing. Jozef Ozábal, Trnava, 11. nov. 2015.
Na "Google maps", v kategórii "Turistická atrakcia":
Prístup je z cesty z Trenčianskej Teplej do Trenčianskych Teplíc. Pri električkovej výhybni Kaňová treba odbočiť na poľnú cestu smerom zhruba na východ. Cesta vedie spočiatku voľným terénom, potom vchádza do lesa, kde bol kedysi pioniersky tábor spojov, teraz chatová oblasť. Pokračuje značený turistický chodník v miernom stúpaní. Na označenom mieste sa z chodníka odbočí na skalu Čertove kopyto ležiacu na úbočí Podhradišťa. Na tomto odbočení začína skautský náučný chodník, dlhý približne 300 metrov. Obsahuje osem náučných tabúľ s námetmi zo skautskej praxe. Chodník končí kamennou mohylou výšky niečo vyše dvoch metrov, spevnenou betónom. Na jej boku je zapustená kamenná pamätná tabuľa so slovenskou skautskou ľaliou, pod ktorou je text:
Ostrý vrch (767 m n. m.) je z diaľky dobre viditeľný vrchol charakteristického vzhľadu v hrebeni Strážovských vrchov (pôvodný názov: Veterné hole). Prístup je zo západnej strany strmším chodníkom (asi pol hodiny) odbočujúcim zo značeného turistického chodníka, medzi vrchom Čiernachov (pod ním Mestská chata "Pod Ostrým vrchom" s lyžiarskou zjazdovkou) a sedlom Lúčky. Miesto je medzi obcami Soblahov, Kubrica (na západnejšej strane) a Horné Motešice, Peťovka (na východnejšej strane).
Ostrý vrch a jeho okolie (s Vlčiackou chatou pod ním) boli vždy obľúbeným miestom trenčianskych skautov. Na túto tradíciu nadviazali aj pri obnove skautingu v roku 1968. Vtedy tu postupne vyrástla neveľká mohyla z voľne poukladaných kameňov prinesených skautami, na ňu voľne položili kamennú tabuľku s vysekaným podpisom A. B. Svojsíka, zakladateľa českého skautingu, ktorý sa po r. 1918 rozšíril aj na Slovensko.
Neskôr, azda niekedy v sedemdesiatych rokoch, bola tabuľka rozbitá na niekoľko kusov, ktoré však správne poukladané zostali na svojom mieste.
Časom kamene do mohyly pribúdali, vysoká je zhruba po hruď, a pôvodná rozbitá kamenná tabuľka je nahradená.
Uzlík, 52. O.S. Trenčín, 17.11.2015. Za doplnenie súčasnej fotky miesta ďakujem br. Ataše.
