Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.


Janko Jesenský




Janko Jesenský:
== Demokratické voľby

V tých voľbách demokratických
je predsa čosi novô,
a to je, že hlas národ má
a vyvolení slovo.

Pred dažďom rastú oblaky,
pred voľbami zas sľuby,
po daždi rastú rýdziky,
po voľbách – prázdne huby.

Pri voľbách národ vyberie
si stranu milovanú,
po voľbách strana milovaná
ho odloží – na stranu.

A pravda pravdou zostáva
pod potmehúdskym slncom:
voliči prídu ku urnám
a vyvolení – k hrncom.


* * *


Janko Jesenský:
== Reflexie XIV.

Ide o jednotný československý jazyk ...

Slováci bastardové ...

Slovenčina koktání ...

Hic sunt leones ...

Je hloupost mluvit o samostatné slovenské kultuře ...

Likvidovať akciu osobitnej slovenskej reči ...

Slovenčina je nárečím českým ...

Práca Matice je bezvýznamná práca laikov ...

Slováci nie sú schopní tvoriť diela, ktoré sa vyrovnajú českým ...

Otázka československá je otázkou citu a svědomí. Ten a to svědomí je dnes více - dostati se k plnému politickému žlabu ...

Staří na Slovensku sytili se z maďarského prostředí ...

Dva světy kultur. Demokratičtější kultura česká západnícka s džentríckou maďarskou. Česká pod vlivem německé kultury jest rozumovější a slovenská pod vlivem zase východu citovější ...

Slovensko brzdilo a brzdí naši pokrokovou politiku i kulturní ...

Úkol čeká slovenskou mladou generaci kritickou ...
Hamaliar, Okáli a jejich druhové zdají se býti předbojovníky ...

Atď.



Už desať rokov hovoríš,
že máme vždy byť vedno,
že ty a ja a ja a ty
a spolu že sme jedno.

Už desať rokov hovoríš
vo svojej vysokosti,
že chlípeš múdrosť lyžičkou
a ja som stále sprostý.

Už desať rokov hovoríš,
že nemôžem ťa chápať,
že som ja východ citový,
ty rozumový západ.

Už desať rokov hovoríš,
že v súlade to vrždí,
že v rýchlom tvojom pokroku
ťa Slovensko len brzdí.

Za vyrovnanie svetov dvoch,
čo proti sebe stoja,
Slovákov proti Slovákom
zveš do hlúpeho boja.

Že slávabohu, je už tu
"kritická generace",
čo bude rvať, kým zatrpklú
starinu neodprace.

Už desať rokov hovoríš
zázračné milé veci,
že nie som ani národom,
že nemám ani reči,

že ani prestíž ani chlieb
a žľaby rozmanité,
lež naša celá otázka
je v svedomí a cite,

že tento cit a svedomie
má stránku veľmi slabú,
asíce: vžrať sa k plnému
politickému žľabu ...

Ja ku citu a svedomiu
mám poznámočku krátku:
otázka česko-slovenská
je len otázkou - taktu.

Mne sviňu vzali z príbytkov,
no hnojom ešte smrdí.
Ak ho mám s tebou vyčistiť,
tak prosím: nebuď hrdý.

Tu so mnou hovorievali
spupnosťou maďaróna,
ak ma chceš ty viesť za ruku,
tak prosím: zostúp z koňa.

Kto chce tu kvety pestovať
a tešiť sa v ich vôni,
ten po nich prútom nešibe,
lež s láskou sa k nim skloní.

Mám hlúpu tvár a krivý pysk
- rán na mňa veľ a padlo -,
lež práve preto nestavaj
ma stále pred zrkadlo.

Že zrkadlo je špinavé
a krivé radšej riekni,
ak od niekoho lásku chceš,
tak povedz, že je pekný.

Som zaostalý, to ja viem,
lež práve preto, bratku,
nevystatuj sa predo mnou
a nenechávaj vzadku.

Pred seba radšej posoť ma
a neopúšťaj gamby,
to nie je dobrý generál,
čo za kmánov sa hanbí.

Viem, máme pánov, žijúcich
z plamienkov starých rokov,
a ty nám staviaš grmany
najlepších za prorokov,

len preto, že si z kultúry
zo starej robia "vice",
hoc zapínajú odzadku
im ešte nohavice,

že títo držia budúcej
osvety v rukách sviecu,
len preto práve, poneváč
im z nosa sviečky tečú.

Ten, kto chce učiť jednote,
sa takto neposmieva.
Kto posmech robí z vŕškov troch,
ten vysmieva i leva.

Mne niekdy jazyk rezali.
Ty si to berieš za zvyk?
Kto neuznáva moju reč,
ten mi aj reže jazyk.

Bez reči, úst a jazyka!
Čo máme z nemej panny?
Bez reči, úst a jazyka
"jaké pak milováni ?"

Takéto reči - hrebene
sú troška tvrdé, pane!
Do krvi češú: Slovensko
ostane nečesané!

Takéto reči rovnajú
sa skorej vždy zauchu,
a zauchá, tie nevedú
ku jednotnému duchu ...


* * *


Janko Jesenský:
== Pred voľbami

Jak sa kolú! Jak sa rýpu!
Lámu hlavy! Tlčú kosti!
Bez svedomia, taktu, vtipu
stúpajú do poctivosti.

Letia zdrapy. Letia chlpy.
Každá strana zneuctená.
Ako voliť? Národ hlúpy
poctivej už strany nemá.


* * *


Janko Jesenský:
== Vyhnali ma…
(napísané v Petrohrade 10. VIII. 1917)

Vyhnali ma z vlastnej chaty.
Bola zima — zvliekli šaty.
Smädný som bol — mláky dali.
Kamením ma kŕmievali.
Opľuvanô, zneuctenô
prekrstili moje meno.
Rodinu som veľkú mával,
nik sa ku mne nepriznával.

Sluhom som bol… Čoby sluha!
Priahavali ma do pluha.
Poháňali ako vola
po roli, čo mojou bola…
Ťahám v daždi. Ťahám v súši.
Robia rátu z mojej duši;
hrudy v srdci, neveselé,
prehlboké brázdy v čele.

Dvíham ruky — reťaz na ne!
Kročím — nohy poviazané.
Pohľadel by — pohľad strežú,
povedal by — jazyk režú.
Prosiť by chcel — beda, beda —
bičom sa mi odpovedá.
Zaplakal by nad neresťou —
vytierajú slzy päsťou.

Smutno mi je, ťažko mi je.
Jarmo reže sa do šije.
Jarmo hlavu odreže mi.
Zahyniem na vlastnej zemi.
Ani ma nik neumyje,
ani plachtou neprikryje,
ani slzy nevyroní,
nepochová, nezazvoní!…

… Dolu chlapci, dolu z priča!
Každý z nás má švih od biča.
Sloboda sa krvou krstí.
Vytrhnime im bič z hrsti!
Zatnime s ním raz po vôli,
kto nás bil, nech toho bolí!
Nech sa ten bič točí, hviždí!
Nech tvár čiernu vraha hyzdí!

Aby toľko rán mal v tele,
koľko vrások máme v čele,
aby toľko krvi streklo,
koľko sĺz a potu tieklo,
aby toľko rokov stenal,
koľko chvíľ nás za nič nemal,
aby rástlo jeho semä
v kamení, čo vyorieme!






Janko Jesenský:
== rôzne úryvky z básní:


V každom štáte sporiadanom
s pravým lebo ľavým sklonom
musí byť vždy niekto pánom,
kto kočišom a kto koňom.

Voz, kôň, kočiš, pán vždy tu je.
Do vozíka kočiš priaha,
pán len sedí, rozkazuje,
a ten koník, ten zas ťahá.

Preto koník, kočiš, páni
na Slovensku sa tak stone:
tu sú ľudia zapriahaní
a na voze sedia kone.


* * *


Upusť už bratku od zlozvyku:
čo na srdci, to na jazyku.
Dnes počúvajú iba steny.
Lepšie, keď budeš hluchonemý.

Alebo, čo je jedno skoro:
maj jazykov zo dvadsatoro...
Šľachetná duša, bez lží, čistá
idealista patriot,
sťa chlebík mäkký, altruista.
Čo nepovieš hneď: Idiot.
Má vo válove všetky štyri
a rypákom vše ešte ňuchá,
koho by mohol z chlieva vyryť
a vyžrať mu aj črevá z brucha,
žiť dáko treba predsa len.
Čo nepovieš hneď: To je ten,
čo dobre chápe doby ducha.

* * *

Predtým nám dľa kalendára patril
do roka len jeden prvý apríl,
dneska, ako páni vymysleli
prvý apríl máme za rok celý.

Predtým v ten deň s tvárou veľmi vážnou
robievali sme si z druhých bláznov,
dneska celý rok je taká doba,
iní si z nás vážne bláznov robia.

* * *

Buďme Európanmi!

Raz pravica, raz ruka ľavá
rozbíja mi črep do krvava
dvojaký nadomnou je hrom
s tisícnásobným úderom.

Gestapo spoza hrubých dvier
jazyčí už len revolver.
Lopaty zubov vyškierajú
si v rudých mlákach cestu k raju.

V GPU vedú Ježiša
nech nový človek rodí sa.
Jadranské more zlosťou zúri
Afrika čierna bedáka.

Červenie bodák od kultúry
a kultúra od bodáka.
Roztváram atlas. Z ktorej zemi
mi kývne pár rúk zjednotený,
bez hrôzy, ohňa, potopy?

Kdeže je mapa Európy?

* * *

Mier bez strieľania- a koľko zabíjania!

* * *

Ak jedno námestie nám ostane
alebo kúštik miesta v promenáde,
pošlime na sochárov vyzvanie,
nech vystavia tam sochu Zrade.

* * *

Tváre naduté.
Vrecká oduté.
Všetko páni
nafúkaní
na roztrhnutie.
Málo miesta.
Vysoké styky.
Samá cesta.
Veľké gestá.
Spupné kriky.
A chuť stála
by len žrala.
Okamžik a republika
bude im malá.

* * *

Poznáte tú starú fajtu:
chce byť pekným aj tam, aj tu,
medzi bratmi, medzi katmi,
preto pred každým je špatný.

* * *

I ja chcem, ako ostatní,
byť ústupčivý, milý,
rúk päste strkať do vrecák
a kričať, že sme hnilí

I ja chcem ako ostatní,
si nezastávať slova.
Nepísať riadka za mesiac
je tiež cnosť Slovákova.

I ja chcem ako ostatní,
na prsia kloniť hlavu,
zapadlú slávu spomínať,
budúcu čakať slávu.

* * *




      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku




Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:
„Kdy se nudíme lépe než v kruhu rodiny?“ Oscar Wilde