Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.


Staré tradície trenčianskych výročí



Život prináša nové udalosti; z niektorých sa niekedy po čase stanú nové tradície rôzneho významu.
Pripomínam niektoré (hlavne tie akoby pozabudnuté) dôležité staré trenčianske tradície alebo udalosti, ktoré predurčili náš dnešok v miere, ktorú si každodenne ani neuvedomujeme. Netreba však na ne zabúdať - môžu nám byť ponaučením, výstrahou, pripomenutím a zdrojom povedomia.

2. okt. 1663 Útok Turkov na Trenčín.
Asi 5000 Turkov zaútočilo na Trenčín. Spustošili všetko, čo bolo z vonkajšej strany mestských múrov. Tristo Trenčanov bolo zabitých alebo ich Turci odvliekli.
Turkov zastavili mestské hradby, obidve mestské brány (veže) a hlavne tá južná s predsunutou opevnenou baštou, a naši obrancovia na nich; kedykoľvek idem popod mestskú bránu (prechodom okolo nechodím), často myslím na to, že zvnútra boli Trenčania a zvonku sa dobývali Turci...
Medzi dvomi svetovými vojnami sa v Trenčíne organizovalo postavenie pamätníka tejto udalosti, zbierali sa peniaze, bola vyhotovená zmenšená maketa pamätníka, vec však nebola dokončená.
Dnes akoby sme na turecké nebezpečenstvo už zabudli.

3. aug. 1708 Bitka pri Hámroch.
Vojsko Františka II. Rákoczyho prehralo bitku s cisárskym vojskom pod vedením poľného maršala Siegberta Heistera a generála Jána Pálffyho. Bol to začiatok konca Rákóczyho povstania. Na mieste bitky, medzi obcami Hamry a Soblahov je dodnes na roliach v masových hroboch pochované okolo troch tisíc padlých vojakov najmä slovenského pôvodu, z obidvoch bojujúcich strán.
V novšej dobe pamiatku tejto udalosti pripomínali p. prof. Štefan Pozdišovský a neskôr aj p. Jambor.
Dnes akoby sme na turecké nebezpečenstvo už zabudli.

5. okt. 1710 Prvé vótum a sľub mesta Trenčín.
Mesto po siedmich rokoch vojny, hladu, ohňa a nemocí ako aj v situácii prichádzajúcej morovej epidémie si zvolilo za večného patróna mesta a okolia sv. Františka Xaverského, v jeho mene vysvätilo kostol, dalo jeho obraz a prisľúbilo každoročne v prvú októbrovú nedeľu konať procesiu.
Starý text sľubu si môžete prečítať tu.
Svojho času sa o obnovenie starej tradície zaslúžil rektor Branecký.
Po r. 1989 mesto ani jeho rozhodujúci činitelia na moju výzvu obnoviť túto starú votívnu slávnosť v čo i len skromných podmienkach neprejavili žiaden záujem. Po r. 2010 vďaka p.farárovi sa druhé vótum (nie toto októbrové) pripomína, ale nie je mi známe, že by sa obnovovalo.


3. dec. 1715 Druhé vótum mesta Trenčín.
Po počiatočnom ústupe moru v r. 1710 prišla po piatich rokoch jeho druhá vlna. Vtedy mesto potvrdilo svoj sľub z 5.okt.1710 a prisúbilo na večné časy každoročne svätiť 3. deň decembra, postiť sa v tento deň, viesť slávnostnú procesiu z farského kostola a obnovovať tento sľub.
Po r. 1989 mesto ani jeho rozhodujúci činitelia na moju výzvu obnoviť túto starú votívnu slávnosť v čo i len skromných podmienkach neprejavili žiaden záujem. Po r. 2010 vďaka p.farárovi sa toto druhé vótum pripomína, ale nie je mi známe, že by sa obnovovalo.


11. júna 1790 vyhorel Trenčiansky hrad.
Odvtedy vyzerá Trenčín celkom inak.



26. aug. 1813 povodeň.
v noci na 27. aug. zaplavila všetko od zlatoveckých Vinohradov po terajšiu Brezinu a mestské hradby. Zahynulo 45 Trenčanov: 10 mužov, 13 žien, 22 detí. Škody boli obrovské, Váh odniesol domy, poživeň, ale aj ornú pôdu. Podobne to bolo v celej Trenčianskej župe. Pamiatkou povodne je pamätná tabuľa na južnom konci Palackého ulice zamurovaná v múre pri chodníku vo výške hladiny rozvodneného Váhu.
Často sa v súvislosti s touto povodňou spomína Palacký , ale toho zachránil Trenčan Bakoš. Súčasná tabuľa je už druhá (náhradná z r. okolo 1960, na náhradnom mieste ; aj táto je už dosť zvetraná). Text na tabuli znie: VIGESIMA SEXTA AVGUSTI FATALES VNDAE EXCREVERANT HVCVSQVE (Chronostichon ukazuje na rok 1813.)


8. okt. 1848 bitka pri Kostolnej.
Povstalcov vedených Guidom Pongráczom porazilo cisárske vojsko generála Simonicha. Údaje o bojových stratách sa veľmi líšia.
Pamätník doteraz stojí v Kostolnej oproti kostolu.


27. február 1882 Bitka pri Uloku
bola prvým bojovým úspechom vtedy nového 71. Infanterie Regimentu, v Balkánskej vojne.
Na jej pamiatku sa dlho konali Ulokové slávnosti v Trenčíne.


11. nov. 1918, 11hod. 11min. Koniec Prvej svetovej vojny
Nemecko podpísalo kapituláciu vo vagóne v lese pri Compiegne vo Francúzsku. Aj pre Trenčanov skončilo štvorročné obdobie biedy a utrpenia nielen vojakov, ale aj civilov. Mnohí z nich vo vojne padli, alebo zomreli na jej dôsledky. Tým, ktorí prežili, vojna zásadne zmenila životné podmienky.
Preto je plne namieste si toto výročie pripomínať. Mnoho obcí na Slovensku vybudovalo svojím padlým pomníky. V Trenčíne ich pamiatku pripomínajú len vojenské cintoríny (na všeob. cintoríne vč. kaplnky a kríža, ale aj vo voj. objekte v Zábraní, aj voj. hroby na trenč. židovskom cintoríne) a do istej miery to bol aj už zničený a neobnovený pamätník Štefánika s legionármi a slovenskou rodinou. Ešte aj malá dedinky Hamry (dnes administratívne súčasť Trenčína) má pamätník svojím padlým v prvej vojne; Trenčín nemá.
Druhú svetovú vojnu tu nepripomínam; zdá sa mi, že (na rozdiel od prvej) sa druhá vojna dostatočne pripomína.
Bieda väčšiny civilného obyvateľstva Trenčína v prvej vojne bola neporovnateľne väčšia než v druhej vojne (s výnimkou protižidovských opatrení), napriek skutočnosti, že sa Trenčínom v prvej vojne fronta neprehnala, v druhej vojne áno.


Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2010, doplnené dec. 2016.


(Koniec diela.)


      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku

Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: