TRENČAN Trenčanom o Trenčíne

Detské Mestečko – retrospektívy a perspektívy

Mgr. Branislav LADICKÝ

Detské mestečko vzniklo ako alternatíva klasických detských domovov v 70. rokoch minulého storočia ako detský domov rodinného typu, kde sa o skupinu detí bez rodičov staral manželský pár. Z fungovania nadčasovej alternatívy, ktorú nám závidel celý svet, sa stal problém. Kompetentní to vyriešili spôsobom, ktorý priniesol jeho faktickú likvidáciu. Bolo to politické rozhodnutie. Bolo to aj (najlepšie) odborné riešenie? Nový systém a režim výchovy a vzdelávania v bývalom Detskom mestečku kritizujú nielen bývalí odchovanci, ale aj osobnosti zvučných mien z oblasti pedagogiky, špeciálnej pedagogiky a psychológií.

Zrod unikátneho projektu

Detské mestečko Zlatovce – Trenčín vzniklo 1. septembra 1973, no s prvotnou myšlienkou zriadiť nadčasový projekt prišiel Okresný národný výbor v Trenčíne v roku 1965. Stavať sa začalo o rok neskôr. Autormi projektu Detského mestečka boli Ing. arch. Peter Brtko a Ing. arch. Ľudovít Režucha. Mladí architekti za dielo Detské mestečko získali v roku 1974 cenu Dušana Jurkoviča. (Viac tu.: http://www.asb.sk/architektura/stavby/nadcasova-architektura/detske-mestecko-v-zlatovciach-pri-trencine)

Na takmer 12 ha pôdy sa postavil pre 17 rodín komplex s rodinnými domčekmi. Celý projekt výchovnej a vzdelávacej práce Detského mestečka navrhli, obhájili a jeho realizáciu zaviedli do života také pedagogicko-psychologické osobnosti ako boli a sú:

doc. PhDr. Miroslav Bažány, CSc. ktorý pedagogiku prednášal aj v zahraničí a potom bol zakladateľom a riaditeľom Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.
PhDr. Ján Sojka, CSc., sociológ, pedagóg a vychovávateľ v reedukačnom domove pre mládež v Záhorskej Bystrici.
Doc. PhDr. Dobromila Iva Váňková, CSc., vysokoškolská pedagogička a dlhoročná riaditeľka chlapčenského Detského domova Krásna Hôrka
pán Štefan Rehák, dlhoročný predseda odboru školstva a kultúry, prvý riaditeľ Detského mestečka a dlhoročný primátor mesta Trenčín
PaedDr. Viktor Chovanec, CSc., dlhoročný riaditeľ Detského mestečka
PhDr. Eva Begánová, bývala školská inšpektorka

Ale vysoko tento počin hodnotili prof. Mgr. Juraj Hatrík (hudobný skladateľ, pedagóg a dlhoročný spolupracovník a priateľ Detského mestečka, takmer 30 rokov), PhDr. Vladimír Vachalík, CSc., (dlhoročný riaditeľ Výchovného ústavu pre mládež v Hlohovci a riaditeľ Detského mestečka v rokoch 1991-1997), PhDr. Eva Čunderliková, PhD., (spolupracovníčka prof. Juraja Hatríka pre Detské mestečko, takmer 30 rokov), doc. PhDr. Albín Škoviera, PhD., (vysokoškolský pedagóg a bývalý riaditeľ DC v Trnávke), PhDr. Elena Hapáková, CSc., (vysokoškolská pedagogička), PhDr. Štefan Matula, PhD., (Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave) prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc., (dlhoročný dekan PFUK v Bratislave), prof. PhDr. Ladislav Požár, CSc., (spoluzakladateľ katedry psychológie a patopsychológie, jej dlhoročný vedúci, tiež dekan Pedagogickej fakulty UK), prof. MUDr. Jiří Dunovský, CSc., (bývalý riaditeľ kojeneckého ústavu v Prahe), prof. PhDr. Zdeněk Matějček, CSc., (svetovo uznávaný detský psychológ, ktorý sa dlhé roky venoval štúdium podmienok vývoja a vývinu detí v ústavoch), Doc. PhDr. Antonín Kozóň, CSc., (vysokoškolský pedagóg, ktorý sa zapodieva problematikou socializácie, psychoterapie a výskumom psychosociálne a zdravotne postihnutých jedincov s poruchami správania), Mgr. Miroslav Zolder (dlhoročný riaditeľ RZ v Zlatých Moravciach) a mnohé ďalšie osobnosti.

Manželské dvojice vyberal tím odborníkov z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie

Každý rodinný domček s jedným výchovno-manželským párom mal okrem svojich vlastných približne 12 až 15 detí. Išlo teda o kompletnú rodinnú výchovu v kompletnom zložení. Vzor muža - otca a ženy – matky. Kapacitne sa do Detského mestečka zmestilo 215 detí. Manželské dvojice sa o deti starali, akoby boli ich vlastné. Ak mala manželská dvojica ešte aj svojich rodičov, mohli aj títo s nimi bývať v rodinnom domčeku (rodinnej bunke). Takto bola rodina vychovávateľov stále ako vzor rodiny, na očiach detí, ktoré bývali v každej rodinnej bunke.

Z každého manželského páru musel mať aspoň jeden z manželov pedagogické vzdelanie. Záujemca o miesto vychovávateľov museli uspieť v testoch a pohovoroch u psychológov. Takto bola zaručená kvalita manželskej dvojice, ktorí sa príkladné starali po každej stránke – výchovnej, vzdelávacej a najmä citovej o pridelené deti do rodinných buniek.

S prevratom nastal zvrat…

Každá rodinná bunka bola trošku iná. Každá sa systémom výchovy podobala svojim náhradným rodičom. Každá však mala vysokú kvalitu výchovy a vzdelávania vo všetkých rodinných bunkách v Detskom mestečku. Toto sa však akosi znepáčilo vtedajšej ministerke práce soc. vecí a rodín Ivety Radičovej, a zaviedli podľa nejakého vzoru zo zahraničia ako vzorovú výchovu, tzv. profesionálnu rodinnú výchovu, kde pri skupine deti sa striedavo stará 5 vychovávateľov. To všetko pod názvom OZ Úsmevu ako Dar: „Aby každé dieťa malo rodinu...“. Podobné názory zdieľajú nielen bývalí odchovanci, ktorých nie je málo.

V knihe Rodinné príbehy bez rodín (2013) je len malá hŕstka odchovancov, ale aj budovatelia a bývalí riaditelia Detského mestečka. Jedným z nich je aj doc. PhDr. Albín Škoviera, PhD., ktorý sa v spomínanej knihe vyjadril takto: „Prvých 15 rokov bolo mestečko pýchou a (pre mnohých) ideálom náhradnej inštitucionálnej výchovy; neskôr, do roku 1997, bolo jej rešpektovanou alternatívou a nakoniec sa stalo problémom, ktorý nechceli kompetentní pracovníci príslušného ministerstva i Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny riešiť inak, ako jeho faktickou likvidáciou. Bolo to politické rozhodnutie. Bolo to aj (najlepšie) odborné riešenie?“ (Škoviera in Ladický, strana 7, 2013)

Žiaľ plní sa iba politická objednávka na MPSVaR a znižujú sa osobnostné požiadavky na náhradných profesionálnych rodičov. Profesionálny rodič je za svoju činnosť platený. Preto sa netreba čudovať tomu, že dieťa chcú označiť za klienta. Je to obchod… Ale klientský vzťah je partnerský vzťah, v uvedenom prípade v obchodno-právnom význame. Môže byť dieťa v partnerskom vzťahu s dospelým? Do akého postavenia v takomto prípade sa dostávajú dospelí pri odbornej činnosti s dieťaťom – klientom, keď z dôverujúceho dieťaťa – klienta si urobia partnera?

Prof. Juraj Hatrík o tom v knižke Rodinné príbehy bez rodín hovorí, že ľudstvu ´pribudla neľudská doba zvlčilého kapitalizmu a zvrátenosť sveta postaveného len na peniazoch, doba, v ktorej nie náhodou, ale celkom logicky dostali deti nové pomenovanie klienti! Tým sa idea mravnej výchovy, ľudskej spoluzodpovednosti za osudy detí, ktorým svet a spoločnosť ublížili, dostala do absurdnej polohy – je takto postavená na hlavu.´“ (Hatrík in Ladický, strana 71, 2013)

Transformácia Detského mestečka

Detské domovy na Slovensku sa už niekoľko rokov transformujú na zariadenia rodinného typu. Detské domovy zatiaľ prešli len materiálnou transformáciou, tá výchovná stále zaostáva. Nie každá zmena je transformáciou; má to svoje jasné konotácie v matematike, fyzike, ap. „Trans“ znamená, že sa niečo povznesie rádovo nad určitú úroveň, že vznikne nová štruktúra, ktorá v sebe obsahuje tú predošlú, ale ju prekonáva, završuje. V prípade detských domovov ide o devalváciu, znehodnotenie, oslabenie rodinného princípu.

Súčasnosť Detského mestečka

Dnes ostalo už v Detskom domove, ktorý bol zriadený na troskách Detského mestečka z 215 detí, ktoré malo 17 rodín a v nich 34 vychovávateľov (17 manželských dvojíc), iba 150 detí, ale 50 vychovávateľov, ktorí sa denne striedajú v práci s asi 95-percentnou prevahou žien vo výchove. Kde je tam jednota výchovného pôsobenia? Kto je za čo zodpovedný? Každý na deti nakričí a ide domov. Štyria vychovávatelia sa striedajú pri oddiele detí. Niekedy vraj do prideleného oddielu príde určitý vychovávateľ pracovať aj raz za mesiac. Taký systém zavrhovala každá pedagogika aj pred 200 rokmi a nepotrebovala k tomu ani honosný názov transformácie.

Prekvapuje ma, že až s odstupom času sa stále viac hovorí o výchove detí v detských domovoch rodinného typu a o deťoch v profesionálnej rodine. Výchovné skupiny sú viac ako rodiny? Tak to nie je ani imitácia rodiny. To je iba Mýtus! Profesionálna rodina? Len prednedávnom sme mali dve úmrtia v profesionálnych rodinách. Poznáme prípady rozpadnutých profesionálnych rodín, putovanie dieťaťa s profesionálnej rodiny do ďalšej profesionálnej rodiny a vyhorenie profesionálnych rodičov. Aj to je realita!

My, odchovanci z Detského mestečka sme presvedčení, že nám ktosi zobral niečo, čo bolo pre nás najdôležitejšie – citový prístup manželských dvojíc ku nám, lásku, ktorú sme cítili vo všetkom, čo sa dialo v rodinných bunkách a ktorú oni aj vracali tým, čo im ju denne dávali.

Podľa názoru MPSVaR je to model zo 60-tych rokov minulého storočia a v súčasnosti už vraj nezodpovedá celosvetovým trendom v oblasti inštitucionálnej starostlivosti. PhDr. V. Vachalíkovi, CSc. napísali, že jeho návrhy sú ojedinelé. Nepriamo nám napísali, že obhajujeme Výkladnú skriňu socializmu. Toto však nie je pravda a nemalo by byť problémom obhajovať to, čo bolo dobré a zahodiť iba to, čo bolo zlé.

Trpká realita Detského mestečka

Budovy Detského mestečka chátrajú, bočná stena do plavárne je posprejovaná, tak ako aj ďalšie objekty Detského mestečka. Vstup do areálu „zdobia” vulgárne a vágne nápisy. Vie sa o prípade jednej chovankyňe (po novom klientke), že v zariadení porodila s chovancami (kientmi) 3 deti. Z toho dve sú dané do profesionálnej rodiny a jedno dieťa je v adopcii. Nejde tu o prípad jednej klientke tohto zariadenia.

Nonstop výjazdy polície, občas zavíta aj záchranná služba. Deti nedokončujú školu a spejú rovno na ulicu. Terajšie deti – klienti - získavajú sexuálne skúsenosti predčasne! Predčasne popíjajú alkohol, fajčia cigarety a dobre sa vie aj o tom, že podaktorí chovanci (klienti) v tomto zariadení aj drogujú.

Toto je tá moderná výchova s vyštudovanými ľuďmi modernými odbormi typu sociálna práca? Čo potrebuje náš štát a MPSVaR? Pani Lukačová z ÚPSVaR v novinách MY píše, že sa v minulom režime porušovali ľudské práva detí – sloboda ľudských práv. Odkiaľ to vzala? Keď Detské mestečko začalo písať v roku 1973 svoju históriu, koľko mala rokov? Bola niekedy táto pani z ÚPSVaR v Detskom mestečku, kde fungovali manželské dvojice? Ja si ju aspoň nepamätám. Rozprávala sa niekedy s manželskými dvojicami? Alebo s nami, deťmi? Nie! Odkiaľ potom berie tieto zavádzajúce informácie, ktoré sa nezakladajú na pravde? Keď sa v roku 2005 rušilo Detské mestečko rodinného typu, médiá o tom nepísali – nemedializovalo sa to. Prečo?

Detské mestečko malo predsa v rukách prvky domácnosti. Chovali sme zvieratká, pestovali sme zeleninu, kvety... To je – naopak – práve to osamostatňovanie, ktoré tam prirodzene fungovalo. Z vlastných skúseností môžem povedať, že zmennosť a striedanie služieb vychovávateľov v skupinovom systéme, ktorý vznikol v roku 2005, je teraz vážny problém v Detskom mestečku. Spôsob striedania vychovávateľov poskytuje príliš krátky kontakt na to, aby mohla vychovávateľka citovo podnecovať a vyvolávať hlbšie city.

Vzťah vychovávateľka – dieťa je veľmi neosobný a plytký. Pre nás odchovancov, ktorí sme žili v rodinnom type Detského mestečka, bolo šťastím, že nás vychovávali v tomto kvalitnom odborno-výchovnom zariadení kvalifikované manželské dvojice. Tým, že našimi vychovávateľmi boli manželské dvojice, nám tak prirodzene ponúkali model rodiny, vzor ženy a muža – otca rodiny, že sme v nich našli blízke, vzťažné osoby.

Ja a ďalší odchovanci sme si to v Detskom mestečku prežil, a preto najlepšie vieme, čo nás vychovalo. To bolo to, čo robilo Detským mestečkom – Detským mestečkom. Dušu v ňom tvorili prítomné manželské dvojice spoločne s nami a ľudia z okolia Zlatoviec. Pravidelne sa tam za účasti nášho uja Hatríka (hudobného skladateľa a pedagóga) uskutočňovali hudobné výchovno – vzdelávacie projekty. Vzniklo spolu osem veľkých scénických projektov rôzneho charakteru, ktoré boli uvedené pre verejnosť na konci školského roka, k Medzinárodnému dňu detí, v ODA v Trenčíne.

Úspešnosť Detského mestečka

Ja som prišiel v roku 1990. Vyštudoval som vysokú školu, uplatnil sa s povolaním učiteľa a napísal knihu o Detskom mestečku... Je nás viacej, ktorí sme úspešní, veď Detské mestečko za 20 rokov svojej existencie v rokoch 1973 – 1993 vychovalo vyše 500 detí a pri týchto vyše 500 detí iba 2 odchovanci sa nezaradili do života, pretože páchali trestnú činnosť. Úspešnosť Mestečka bola vyše 95%.

Takúto vysokú úspešnosť, ktorá bola v našom Detskom mestečku, nemal žiadny iný detský domov na Slovensku. Z neho vyšlo mnoho vysokoškolsky vzdelaných inžinierov, pedagógov, lekárov, právnikov a pod.

Len ako príklad uvediem, že primárka z Levickej nemocnice je odchovankyňa od manželskej dvojice Lančaričovcov z Detského mestečka. Ďalší odchovanec od manželskej dvojice Hegedüšovcov po skončení vysokoškolského štúdia zastával vysokú funkciu na Ministerstve národnej obrany ako námestok Ministra obrany v ČR. Poznám osobne odchovankyňu, ktorá vyštudovala špeciálnu pedagogiku a teraz zastáva funkciu riaditeľky v špeciálnej základnej škole. Ďalšia odchovankyňa, ktorá sa dnes už môže pochváliť aj s titulom docent, ktorá zastáva funkciu vedúcej katedry ošetrovateľstva.

Ďalší odchovanci sú úspešní podnikatelia, majú vlastné rodiny a tí svoje deti učia tak, ako ich vychovali manželské dvojice. Rodičia, ktorí ich vychovali v Detskom mestečku, sú teraz ich deťom starí rodičia. Stále sa stretávajú, informujú sa telefonicky, alebo aj osobne. Od jednej manželskej dvojice z osobného rozhovoru viem, že keď oslavovali okrúhle 70-te narodeniny, prišli im zablahoželať všetky deti, ktoré vychovali. Hovorili mi to s dojatím a táto manželská dvojica mi napísala svoje zážitky aj do knihy.

Perspektívy

(Odkaz pre všetkým...)

Alibistické postoje úradníkov MPSVaR a presádzanie koncepcií vo výchove detí a mladých dospelých násilným spôsobom, bez akceptácie výsledkov a výskumov odborníkov z oblasti špeciálnej pedagogiky, pedagogiky, vývinovej psychológie, sociológie a ďalších vedných odborov, nemôžu priniesť pozitívne výsledky. Je náhoda,

že poslední traja riaditelia nikdy predtým v danej oblasti nepracovali? Má v tom sociálny rezort čisté ruky a svedomie?

Každému je jasné, kde je problém. V tomto štáte už predsa nejde o deti a o láskyplnú starostlivosť, ale o prospechárstvo a úplatky. Odbornosť u odborníkov zo špeciálnej pedagogiky, pedagogiky a vývinovej psychológie typu (A. Škoviera, M. Zelina, J. Hatrík, V. Vachalík, Š. Rehák, Š. Matula, L. Požár, A. Kozóň, M. Zolder, E. Begáňová a iní im podobní) už neberú do úvahy a ani ich životné skúsenosti z praxe, dávajú ich do úzadia. Prevažuje akési charitatívne správanie a občianske neziskové organizácie, ktoré sú financované z nezistených peňazí. Hrozí aj rozpad a zánik Detského mestečka, samozrejme. Bola to štátom dotovaná vec a teraz sa také veci nenosia...

Orientácia dnešnej spoločnosti, jej postoj k hodnotám a k rodine, to je najväčšia prekážka – vládne bezhodnotovosť, formalizmus, bezduchá kalkulácia…

Som silno presvedčený, že to čo tu bolo zrušené, t.j. poskytovaná plnohodnotná rodina s otcom a matkou, v ktorej boli účastné aj deti vychovávateľov v rovnakej pozícii ako deti im dané do rodinnej starostlivosti, zrušenie tohto to bola veľká chyba, lebo to malo svoj význam a fungovalo to veľmi dobre.

Ako odchovanci chceme apelovať predovšetkým na odbornú verejnosť z oblasti špeciálnej pedagogiky, detskej vývinovej psychológie a patopsychológie, všeobecnej pedagogiky, ale i štátnych a politických orgánov, aby vyvolali odborné konferencie o uvedenom projekte a našli riešenie jeho realizácií v nových spoločenských podmienkach, pretože si myslím, že podobné projekty boli a sú aj v iných štátoch Európy.

Je to dlhý boj. Veď už Cicero povedal, že "Nečinný človek v mojich očiach znamená, toľko ako keby vôbec nejestvoval".

POUŽITÁ LITERATÚRA

Kolektív autorov. Zborník príspevkov o skúsenostiach z náhradnej rodinnej výchovy pri príležitosti 25.výročia Detského mestečka v Trenčíne v Zlatovciach. Trenčín:1998. s.1-220.
LADICKÝ, B. 2013. Rodinné príbehy bez rodín. Bratislava: H plus, 2013. s.80. ISBN 978-80-88794-58-5.
LADICKÝ, B. 2016. Vzostup a pád Detského Mestečka pri Trenčíne. In : ZRNO, týždenník, ročník XXVII. číslo 41- z dňa 9.10.2016, strana 4-5. ISSN 1337-0529.
LADICKÝ, B. 2016. Prečo systém výchovy v dnešných detských domovoch zlyháva. In : ZRNO, týždenník, ročník XXVII. Číslo 43- z dňa 23.10.2016, strana 4-5. ISSN 1337-0529.
LADICKÝ, B. 2016. Dilema o výchove v detských domovoch. In: Mládež a spoločnosť. Ročník XXII. č. 1, str. 81-84., 2016. ISSN 1335 - 1109.
LADICKÝ, B. 2016. Prijemné a ničím nefalšované stretnutie odchovancov detského mestečka v Zlatovciach s ich náhradnými, ale skutočnými rodičmi. In: Mládež a spoločnosť. Ročník XXII. č. 3, str. 90-91., 2016. ISSN 1335-1109.
LADICKÝ, B. 2016. Tváre a masky Detského mestečka v Zlatovciach pri Trenčíne. In: Prevencia. Ročník XY/2016. č. 4, str. 50-52. 2016. ISSN 1336-3689.
LADICKY,B. 2017. Detské mestečko v Trenčíne sa stane národnou kultúrnou pamiatkou SR. In: Mládež a spoločnosť. Ročník XXIII č. 2, strana 79-82. 2016. ISSN 1335-1109
LADICKÝ, B. - BRTKO,P. 2017. Detské mestečko Trenčín - Zlatovce. Zborník: Mýty a limity ochrany práv detí rozvádzajúcich sa a rozvedených rodičov. Zborník príspevkov z 26. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencií v Bratislave. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, strana 5-6, Bratislava 2017.
LADICKY, B. 2017. Detské mestečko - retrospektívy a perspektívy. Zborník: Mýty a limity ochrany práv detí rozvádzajúcich sa a rozvedených rodičov. Zborník príspevkov z 26. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencií v Bratislave. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, strana 7-13, Bratislava 2017.
LADICKÝ, B. - REHÁK,Š. 2017. Pedagogika ako základ života v náhradnej starostlivosti. Monografia: Návrat pedagogiky do detských domovov. OZ Naša rodina a Spoločnosť pre sociálnu integráciu SR, strana 109 - 134. Trenčín 2017
LADICKÝ, B. - DIEŠKOVÁ, V. 2018. Podpora detí predškolského veku v náhradnej starostlivosti. Zborník: Rané poradenstvo ako prevencia pred školskou neúspešnosťou. Zborník príspevkov z 27. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencií v Bratislave. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, strana 45-57, Bratislava 2018.
LADICKÝ, B. 2019. Deti bez práce sú ako deti bez života. In: Vychovávateľ. Ročník LXVII, číslo7-8 z dňa 09.09.2019, strana 48-50. ISSN 0139-6919.
LADICKÝ, B. 2020. Z histórie Detského mestečka Trenčín - Zlatovce. In: Vychovávateľ. Ročník LXVIII, číslo 3-4 – z dňa 09.03.2020, strana 51-56. ISSN 0139-6919. Trenčín 2020
LADICKÝ, B. 2020. Myšlienky očami odchovanca Detského mestečka. Kniha PhDr. V. Vachalíka, CSc. Eliminovanie delikventných foriem správania mladistvých. OZ Naša rodina a Spoločnosť pre sociálnu integráciu SR, strana 7-9. ISBN 978-80-89533-29-9.
LADICKÝ, B. 2020. Eliminovanie delikventných foriem správania mladistvých. In Mládež a spoločnosť. Ročník XXVI č.3, str. 88-89. 2020. ISSN 1335-1109.
LADICKÝ.B. 2021. Úvaha o dileme náhradnej starostlivosti detí a súčasnosť. In Mládež a spoločnosť. Ročník XXVII č.1, strana 48-50. 2021. ISSN 1335-1109.
LADICKÝ, B. 2022. Zvyšovanie výchovnej a vzdelávacej práce v náhradnej starostlivosti. In Mládež a spoločnosť. Ročník
LADICKÝ, B. 2022. Skúsenosti z integrácie detí rómskeho pôvodu z edukačného prostredia Detského mestečka v rokoch 1973-1998. Mládež a spoločnosť. Ročník
LADICKÝ,B – KOZOŇ, A. 2022. Výchova a sociálna práca v Centrách pre deti a rodiny. Revue spoločenských a humanitných vied: Vedecko-odborný, recenzovaný, on line elektronický časopis pre problematiku spoločenských a humanitných vied. ISSN 1339 – 259X.
BRTKO, P. – LADICKÝ. B. 2023. Detské mestečko v obrazoch. Trenčín: SpoSoIntE, 2023. s. 105. ISBN 978-80-89533-45-9.