Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
Trenčianske korene herectva Jozefa Kronera (* 20. marec 1924 - † 12. marec 1998) [0226] Národný umelec Jozef Kroner bol národný v pravom zmysle toho slova, lebo bol "náš" - každý ho poznal ako herca najmä cez jeho filmové úlohy. V jeho životopisoch sa píše, že divadlo začal hrávať v Považskej Bystrici, Martine, a potom najmä o jeho ďalšej hereckej kariére. Menej známe je, že jeho úplné herecké začiatky sa odohrali práve v Trenčíne u dominikánov. Vôbec sa nespomína, že v Trenčíne bol na vojenskej službe. Pamätníkov jeho trenčianskeho pôsobenia už takmer niet. Odkázaní sme už len na drobné zmienky v rôznych spomienkach. Tu chceme zhrnúť a zaznamenať trenčianske epizódy jeho života, nakoľko sa (už len neúplne) dá, i keď vieme o nich už len málo. Predpokladáme, že hercov život je každému nahrubo známy, preto základné údaje netreba opakovať. Uverejňujeme k stému výročiu narodenia Jozefa Kronera.Z útržkov spomienok zachovaných vo viacerých súvisiacich zverejnených textoch sa vynára neistý obraz mladosti Jozefa Kronera, ktorý tu zhrnujeme s vedomím nejasnosti, nepresnosti a určitej protirečivosti; vyjasnenie by azda mohlo vzísť od príbuzenstva. Po rodnom Staškove býval s rodičmi a súrodencami v Považskej Bystrici, ...od roku 1933 v Seredi, kde otca preložili; 1937 sa presťahovali do Považskej Bystrice, o tri roky (=1940) do Melčíc, Mošoviec a v roku 1941 sa usadili v Brunovciach. Jeho otec - železničiar vraj režíroval divadelných ochotníkov už v Staškove a potom v Trenčíne(?). V Trenčíne vychodil Jozef meštiansku školu (žeby cca 1934-1939??) i odbornú školu kreslenia. 1941 (t.j. 17 ročný) absolvoval učňovský a kresliarsky kurz v Trenčíne. („Moji rodičia boli takí chudobní, že ma nemohli dať ani za učňa…") V roku 1944 bol Jozef Kroner nasadený na nútených prácach v Nemecku. 1939 – 45 robotník a kreslič v Trenčíne (kde?) Po vojne (=po 1945) začínal ako robotník v Trenčíne (kde?), neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. 1945 – 48 kreslič a vedúci dielne v Považských strojárňach súčasne 1947 – 48 člen Divadla pracujúcich v Považskej Bystrici, 1948 – 56 herec Slov. komorného divadla, resp. Armádneho divadla v Martine, 1956 – 84 činohry SND v Bratislave a ďalej to je už známa časť jeho životopisu.Kronerove herecké začiatky v divadle u dominikánov v Trenčíne
Jozef Kroner zamladi v Trenčíne.
Fotografia z pozostalosti trenčianskych dominikánov.Rehoľa dominikánov bola v Trenčíne od novembra 1938; článok o ich pôsobení v Trenčíne je tu: https://trencan.6f.sk/0032-Dominikani.html . OKrem iného tu založili a viedli Združenie katolíckej mládeže, organizovali ochotnícke divadelné predstavenia. Zachovali sa informácie o niektorých odohraných hrách: Ďuro ide na svatbu, Kamenný chodníček, Santaremskí miništranti. Obvykle sa hrávalo v neďalekom Vlachého (Ragasovom) hostinci na námestí sv. Anny (tzv. Robotnícky dom). Keď sa neskôr dostaval katolícky Kultúrny dom (vysvätený v júni 1942) na Pribinovej ulici (potom "kino Hviezda"), hrávalo sa aj v ňom. Divadlo hrávala predovšetkým mládež. Tu, v divadelnom krúžku trenčianskych dominikánov, začal počas 2. svetovej vojny svoju hereckú, neskôr už profesionálnu kariéru známy slovenský herec Jozef Kroner (20.3.1924 - 12.3.1998). O tejto etape svojho života Jozef Kroner spomína:Ešte za komunistov sa ma niektorí novinári taktne pýtali, či verím v Boha. Odpovedal som im rovnako taktne, že verím v Boha svojej matky. Matka bola úprimne veriaca, ako všetky chudobné ženy, a viedla k Bohu aj nás. Otec bol vlažný katolík. Ja som níkdy neprestal veríť v dobro, spravodlivosť a pravdu - to je môj Boh. Hoci do kostola nechodím často, verím, že dobro, spravodlivosť a pravda musia z niečoho prameniť, tak ako musí z niečoho pochádzať podlosť, zloba a nenávisť. Mal som velké šťastie, že ma osud v mladosti zavial v Trenčine do Katolíckeho krúžku ochotníckeho divadla, ktorý viedlí príslušníci rádu dominikánov. Skromní, obetaví ľudia so srdcom na dlani. To bola moja uníverzita a moji najväčší divadelní učitelia. Po rozohnaní kňazov a rádových sestier som sa s nikým z nich viac nestretol. Priveľké svinstvo urobil komunistický režim, keď týchto vzácnych Iudí rozprášil ako prašivé ovce. Dnes už ani jedného nemôžem navštíviť, aby som sa im poďakoval za všetko, čo mi dali a čím ma vystrojili do života. Ak niekto hovori o mojom veľkom hereckom umení, najväčšiu zásluhu na ňom majú práve trenčianski dominikáni ... Keď som v päťdesiatych rokoch hral v prvých inscenáciách, ktoré v priamom prenose vysielala televízia, nič iné som si neželal, len aby sa niekde na ne pozerali moji dominikáni a spoznali to nosaté chlapčisko. Mnohí vtedy ťažko pracovali v uránových baniach a na iných nebezpečných miestach. Ani neviem, či na ubytovniach mali televízor. Verím. že aspoň jeden z nich ma uvidel a rozpamätal sa na mňa ... Pri čítaní biblických príbehov v rozhlase som si často na nich spomenul. Tak ako sa oni prihovárali mne a mojim rovnako chudobným kamarátom, s pokojom, láskou a múdrosťou, prihováral som sa aj ja všetkým poslucháčom. Práca na bibliekých príbehoch bola pre mňa veľkým zážitkom, mnohé zákonitosti som pochopil až vtedy. Biblia je skutočne knihou kníh a som nesmierne šťastný, že už môžeme o nej hovoriť slobodne. Všetci bez rozdielu sa musíme snažiť, aby náš život nebol podenkový, ale aby mal trvalú hodnotu, len tak dokážeme urobiť šťastnými seba i druhých ...Kronerove vojenčenie v Zlatovciach pri Trenčíne V Orechovom a Istebníku sa medzi staršími pamätníkmi zachovali viaceré drobné spomienky na Jozefa Kronera ako vojaka brannej moci (prvej) Slovenskej republiky (1939 - 1945), ktorý tu bol na základnej vojenskej službe vo vtedy čerstvo postavených zlatoveckých kasárňach pod Vinohradmi (inak tiež "Čechovka"), kde neskôr boli Automobilové opravovne Zlatovce - viac o nich je v príslušnej časti tu: https://trencan.6f.sk/TTT2.pdf Pamätajú si ho najmä z Mihaličkovho hostinca, ktorý bol tiež pod Vinohradmi, vzdialený od kasární len pár sto metrov smerom ku Skalke. Bývalo tu vraj veselo. Hrával sa aj biliard. Na biliardových stoloch občas unavení štamgasti aj prespali. Viac o Mihaličkovom hostinci je v článočku tu: https://trencan.6f.sk/Brabenec/0127-hostince/0127-hostince.html#Mihalicek Zopár spomienok hovorí tiež, že tu vojak Jozef Kroner aj maľoval, a zopár jeho obrazov z tej dávnej doby by sa možno ešte našlo v domácnostiach miestnych starousadlíkov.
Poďakovanie. Ďakujem dominikánom - pátrovi Aquinasovi aj pátrovi Rafaelovi, ale aj ich nástupcom, za zachovanie spomienok; Jozefovi Kronerovi ďakujem za spomienky tiež - škoda, že v nich nebol obšírnejší v trenčianskych súvislostiach. Ďakujem tiež Orechovčanom aj Istebníčanom za spomienky o vojakovi Jozefovi Kronerovi v zlatoveckých kasárňach a Mihaličkovom hostinci, najmä aktívnemu pánovi Ľubomírovi Hrudkovi, tiež tunajšiemu hercovmu vrstovníkovi pánovi Jánovi Zemekovi (1924 - 2018).
