Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.
Obrázky starého Trenčína (OST4) [0209] Táto stránka nadväzuje na predchádzajúce obrázky starého Trenčína na internete (v elektronickej forme), sú to: * Obrázky starého Trenčína - podstránka s viac než 160 starými fotografiami z internetu, zverejnené v novembri 2011. * Obrázky starého Trenčína (1) - pdf seriál 23 starých obrázkov s popismi, zverejnené na Tri krále 2015. * Trenčín a Skalka na starých obrazoch (2) rakúskeho maliara Thomasa Endera (1793-1875) - pdf seriál, 7 farebných malieb, zverejnené na Tri krále 2015. * Obrázky starého Trenčína (3) - pdf seriál, 12 veľkých farebných vyobrazení, zverejnené 8.5.2016. a tiež knihy: * RNDr. Ján Hanušin, CSc.: Trenčín na starých pohľadniciach - vyšla už v dvoch (nie totožných) vydaniach v r. 2004 a 2013. * Premeny Trenčína a okolia a starých pohľadniciach. (Katalóg k rovnomennej výstave.) Texty Jana Karlíková. Vydalo Trenčianske múzeum v Trenčíne v decembri 1981. (34 čb. obr.) (B142) * Trenčín na starých pohľadniciach. (Katalóg pohľadníc.) Vydal Erpo Bratislava, sept. 1989. (30 čb. aj far. obr.) (zorganizovalo múzeum, aj predávalo) * Ján Hanušin: 1895-1945 Trenčín svedectvo starých pohľadníc. Vydal Geoprint, 1992. (50 čb. obr.) (zorganizovalo mesto, aj predávalo) a napokon aj (papierové) pohľadnice: * Starý Trenčín na nových pohľadniciach. Katalóg. (Prvá pohľadnica vyšla 18.2.2011.) V poslednej dobe vnímam živé ohlasy na rôzne subjektívne spomienky na trenčianske drobnosti, ktoré vraj píšu ľudia na "pejsbuk" (ja tam nechodím). Pod vplyvom tých ohlasov tiež v niektorých prípadoch pridávam sem rôzne subjektívne osobné spomienky a poznámky, píšem ich menším písmom. Obrázky pridávam postupne, podľa toho ako ich spracúvam; nevylučujem do budúcnosti z nich vyčleniť a osamostatniť tie, ktoré spolu súvisia. Aktuálnosť stránky je najlepšie posúdiť podľa datumu ktorý je navrchu stránky vpravo menším písmom. Pozn.: "(soc)" znamená v období socializmu = 1945-1989.V r. 1952 dostavali novú hasičskú zbrojnicu na dolnom šanci.
Zámostie (na pravom brehu Váhu) je takmer prázdne, stojí tam len v r. 1901 postavená a komínom vybavená továreň na pieskový a cementový tovar trenčianskeho staviteľa Josefa Dietera. Ešte tu nestojí v r. 1913 postavený dom Mikuláša Brixa, ani neskoršia zástavba Jubilejnej ulice (=1918+10 rokov + ), ani Neherova továreň (od 1938). Váh je pre cestnú dopravu premostený oceľovým mostom postaveným v r. 1896-1897, na ľavom brehu je na kraji mosta domček mýtnika (pán Komorovský); Na ľavom (trenčanskom) brehu Váhu vidíme: - v r. 1901 postavenú veľkotopoľčiansku železnicu (do Bánoviec a ďalej), ktorá sa s cestou vedúcou na most križovala s rampami (závorami) ovládanými rampárom (pán Janík) usídleným v domčeku pri trati a moste; - v r. 1901 postavený dom, ktorý neskôr patril JUDr. J. Baarovi, - v r. 1905 postavený učiteľský (Bočekov) internát, - okolo r. 1910 jestvujúce veterné koleso (bolo ich v Trenčíne viac). Viac o moste a súvislostiach s cestou a železnicou je v článku: "Trenčianske vážske mosty". Viac o Baarovom vlastníctve domu je v článku: "JUDr. Jozef Baar". Trenčín mesto, cestný most a zámostie z hradu, v r. približne 1910.
Jediný trenčiansky cestný oceľový most postavili v r. 1896-1897; most výbuchom zničilo ustupujúce nemecké vojsko nad ránom 10.4.1945. Viac o moste je v článku: http://www.trencan.6f.sk/0017-Mosty.html Trenčín mesto a hrad zo starého vážskeho oceľového cestného mosta, odhadom tridsiate roky.
Orig. foto možno Laci Farkaš, reFoto Ing. V. Brabenec. Vpravo vidíme zadné časti domov stojacich na Vajanského ulici, v popredí je v záhrade zaujímavá drevená stavba. Fotograf stojí na chodníku pravobrežného zjazdu z nového betónového cestného mosta č. 50. Tento betónový cestný most cez Váh dali do prevádzky 8. decembra 1956, stavali ho tri roky. Jediná cesta z mosta do mesta (a ďalej na Žilinu) sa zatáčala doľava (vidno na obrázku) a napájala sa na Palackého ulicu, ktorú vtedy (1956) rozšírili. Viac o moste je v článku: http://www.trencan.6f.sk/0017-Mosty.html Neskôr sa tu postavilo (na obrázku ešte nestojí): - v r. 1969 dostavali hotel Laugaricio - v r. 1969 - 1973 postavili obchodný dom Prior - v r. 1979 - 1983 zásadne prebudovali dopravné cesty okolo ľavobrežného zjazdu z cestného mosta (pribudol zjazd k ev. kostolu), aj: - okolo r. 1984 vybudovali cestu II/507 od hotela Tatra po Biskupické rampy, vedie súbežne s Váhom a popod mostom (Pribinova ul.). Osvetlenie cesty na moste je ešte pôvodnými žiarovkovými svietidlami, neskôr ich vymenili aj s výložníkmi. Pohľad na trenčiansky hrad a mesto od mosta, odhadom prvá polovica šesťdesiatych rokov.
Orig. foto NN, reFoto Ing. V. Brabenec. Vilu si dal postaviť mestský policajný kapitán JUDr. Pavol Gönci (Jurajov otec) v roku 1929, (dovtedy bývali na južnej strane Farskej ulice, v dome s výklenkom na poschodí). Vilu Hermína zbúrali spolu s tamojšou západnou časťou Hasičskej ulice v roku 1979, kvôli výstavbe novej štátnej cesty II/507 v úseku od hotela Tatra po Biskupické rampy, pozdĺž železničnej trate do Bánoviec), ktorá bola ukončená v roku 1984. Vila Hermína stála na Hasičskej ulici zhruba (nie presne!) v miestach kde v súčasnosti je zastávka autobusov do Nemšovej. Hermin Villa na západnej strane Hasičskej ulice v Trenčíne.
Fotografia je z povojnového obdobia, reFoto Ing. V. Brabenec. Vľavo (už mimo záberu) bol ešte domček železničiara - rampára, ktorý obsluhoval železničné rampy (závory) - tu na obrázku sú zdvihnuté. Viac o moste, mýte a súvislostiach s cestou a veľkotopoľčianskou (bánoveckou) železnicou je v článku: "Trenčianske vážske mosty". Ľavobrežná strana cestného mosta, priecestie s rampami na železnici do Bánoviec a s mýtnym domčekom, možno okolo r. 1939?
V roku 1992 bolo vnútro podchodu prebudované, ku jeho západnejšej stene vostavali rad (vari desiatku) neveľkých obchodných priestorov; spočiatku tam aj boli v prevádzke rôzne obchodíky. v lete 2012 na obidvoch koncoch podchodu pridali výťahy s búdkami nástupných staníc hore, bolo to v časovej súvislosti s prebudovaním budovy hotela Tatra (zastrešenie vnútorného dvora, ...). V auguste 2023 prebudovali vnútro podchodu: odstránili prístavby obchodíkov, ktoré už dávno neslúžili plánovanému účelu; tiež dali nový podhľad so svietidlami. Podchod pred hotelom Tatra vo výstavbe v roku 1981.
Vpravo vtedajšia knižnica (budova*1930 pôv. fin. úradov) s hviezdou na čele. Podjazd ešte nemá zamurované otvory medzi stĺpmi, ktoré cestnú časť na obidvoch stranách spájali s podchodmi. Podjazd na Sihoť, nočný záber v r. 1981.
Sochu postavili v parku v roku 1925. Zbierku na postavenie sochy zorganizoval Daniel Izák. ReFoto Ing. V. Brabenec. Riznerova socha v parku v pôvodnom umiestnení.
V pozadí je nový cestný most pred dokončením, podľa ktorého záber datujeme. Vidno za ním dole ešte kúsok nízkeho starého dreveného mosta, ktorý jestvoval v období 1946-1956. O mostoch je tu samostatný článok. V ľavom dolnom rohu vidíme ruch na trhovisku, podľa ktorého bolo kedysi námestie menované. V pravom dolnom rohu vidíme voľné miesto vzniknuté zbúraním budovy v ktorej bol Starkov "Mestský hostinec", na tom mieste potom bývali trhy, bývalo ohradené pletivom. Od toho miesta doľava (na juh) ďalších päť domov stojí, ale tie ďalšie (už na začiatku Vajanského ulice) boli zbúrané a v r. 1969-1971 tam postavili obchodný dom Prior. Štúrove námestie z mestskej veže, v lete 1956.
Vtedy sa ešte po Štúrovom námestí jazdilo autami, ale nebolo ich tak veľa ako dnes. Samozrejme po terajšom vodotrysku s vodníkom niet ani stopy, postavili ho až po r. 1989 spolu so zrušením verejných podzemných záchodov. Všimnime si: celkom vľavo okraj voľne stojaceho stánku Poštovej novinovej služby (bol pri mestských záchodoch, ktoré sú vľavo mimo záberu), odstavené osobné autá, vzadu dva podlhovasté keramické kvetináče, smeťové nádoby (malá pevná vľavo; dve vpravo pripravené na odvoz), rozvod elektriny vzduchom holými vodičmi na konzolách (vpravo hore), verejné osvetlenie výbojkovými (RVL) svietidlami na výložníkoch na vysokých stožiaroch (vľavo) aj na budovách (vpravo). Obchody sú na samostatný rozbor. Zasnežené Štúrove námestie v prvej polovici sedemdesiatych rokov.
Celkom bežný pohľad pre starších: vľavo kníhkupectvo (p. Irena Lifková (rod. Földváryová)...), ďalej do prava: podzemné záchody, novinový stánok PNS; na priečeliach oproti fotografovi (nedajú sa rozoznať) Ľudotex a bazár (p. Vojtech Gajdoš); vpravo Sazka-Športka (p. Ladislav Gáťa; predtým Odevy "u Silvára") s výkladom k 40. výročiu konca vojny. Za okrajom obrázka (teda nevidno) vľavo Orion (cukríky). Za okrajom obrázka (teda nevidno) vpravo Luba (hračky). Mliečny bar sa nedá rozoznať, je vľavo od stánku PNS (= Poštová Novinová Služba). Od bazára vpravo, skrytá za domom v popredí, bola na rohu predajňa železiarstvo (v pokladni p. Čanigová (Nemka)), neskôr Ovocie a zelenina. (Obchody Ľudotex, bazár a železiarstvo je lepšie vidieť na čiernobielej snímke zo sedemdesiatych rokov, ktorá je vyššie.) Štúrove námestie v roku 1985, foto Ing. Vojtech Tichý.
Štúrove námestie, v pozadí hrad, záber z r. 1981.
Uprostred obrázka (zvislo pod hradnou vežou) je obchod "Papiernictvo školské a kancelárske potreby", vpravo od neho je obchod "Lacná obuv", ďalej vpravo je "Svadobka" (požičovňa svatobných šiat - možno aj ich predajňa?). Z fotografie, vlastných spomienok, ale aj za výdatnej pomoci spomienok aj fotografií ďalších pamätníkov, najmä p. Milana Pr. (ďakujem!), vychádza rozloženie obchodov v dobe socializmu takto (čísla v texte zodpovedajú číslam na orientačnej fotografii nižšie): 1 = nevyužité 2 = papiernictvo (1981), predtým detská poradňa (lekárska) 3 = Lacná obuv (1981), potom predajňa skla "Krištáľ sklárske výrobné družstvo Valaská Belá", ale pred Lacnou obuvou tu mali byť včelárske potreby 4 = Svadobka 5 = Chlieb Pečivo, (neskôr) Zelenina Ovocie (a ďalej už je roh = kedysi Knöpfelmacher (J.Gáťa, Odevy, Silvár (pozor - Žalúdek mal obchod na námestí oproti pošte)). Na hrade vidíme lešenie výstavby západého múra, ktorého časť sa o dve desaťročia neskôr zrútila v marci 2003. Všimnime si pozoruhodné množstvo vývesných skriniek (A, B, C, D, E; ich tematický obsah si už nepamätám). Pre lepšie porozumenie sú nižšie na pomocnom obrázku vyznačené súvislosti s textom:Obchodný dom Prior na začiatku výstavby v roku 1970.
Rozostavaný obchodný dom Prior v závere výstavby, otvorený bol v roku 1973.
Kedysi bývalo pozdĺž ulíc toľko odhrnutého snehu, že niekedy cez ne deti nedovideli na opačnú stranu ulice. V hromadách odhrnutého snehu bývali ponechané voľné miesta na prechod na opačnú stranu ulice. Zasnežená Hodžova ulica, s kopcami odhrnutého snehu. Približne sedemdesiate roky (=1970+).
Celkom vľavo je murovaný plot jestvujúci doteraz, za ním je sklenárstvo na zadnej (východnej) časti pozemku trenčianskeho staviteľa Dominika Filippa, na ktorom si na Krížovej (po r. 1945 Jilemnického) ulici v r. 1930 postavil svoj dom, a na pletivovým plotom oddelenej zadnej časti pozemku mal pre svoje podnikanie stavebný dvor s budovami, prístupný z Biskupickej ulice; bolo obvyklé, že obsahoval stavebnú stolársku výrobu (prírodná sušiareň dreva, zárubne, dvere, okná, ...), prípadne aj stavebné polotovary zhotovované mokrými procesmi (liaty betón, ...)). Vpravo odbočuje šikmá ulička (na Legionársku ulicu - vtedy Sovietskej armády) na konci ktorej vpravo bývali Murkovci s dcérami a synom. Za starou vŕbou je vchod do dvora a domu, kde bývali Málikovci (synovia Tono, Rudo, Jožo). Na Biskupickej ulici smerom k mestu, teda od starej vŕby povyše, vľavo bol prízemný dom ťahajúci sa do hĺbky pozemku aj s dvorom, kde bývali chudobnejšie rodiny, kedysi aj Gračkovci; ďalej bol dom kde v príuličnej časti býval technický úradník a poľovník Alexander Koller a pani Ivanovová s dvorom, vzadu záhradkou s vrátkami do Krížovej ulice, tiež s vo dvore pristavanými dvomi podnájomnými bytmi (istý český pilot, v druhom moji rodičia, ja a babka - len izba a kuchyňa, záchod bol na dvore - dnes hovoria "kadibúdka"); ďalej asi dva domy, za nimi doľava ulička spojka na Krížovú ul., potom inštaletér pán Ďurina. Vpravo na Biskupickej ulici smerom k mestu, od starej vŕby povyše, ďalej býval krajčír Mucha a ešte ďalej vchod do dvora s pavlačovým domom, kde bývali Pauerovci - učiteľka, železničiar, chlapci Jožo(?), Marián, ... Za chrbtom fotografa vpravo býval na Biskupickej ulici sklenár pán Okuliar (jeho syn Jaro zomrel na jar 2023), vľavo Budayovci (s Marikou sme neskôr boli kolegovia) a klampiar; ďalej dozadu na východnom rohu s dolným šancom boli po fronte Pozemné stavby, na západnom rohu postavili v roku 1952 novú hasičskú zbrojnicu. Ešte ďalej dozadu, poza chrbát nemocnice, Biskupická ulica pokračovala až po bánovskú železnicu, pod ktorej násypom bol tesný prechod, pred ním bola kaplnka tesne obrúbená zeleným plotom. Pre budúcnosť zaznamenajme, že 2.1.2022 orezali túto starú vŕbu na terajšej Jesenského (predtým Biskupickej) ulici. Žiaľ, v piatok 12. júla 2024 silná búrka podvečer okolo 19.hod, trvajúca asi štvrť hodinu, lámala stromy a okmásala aj staručkú smutnú vŕbu na niekdajšej Biskupickej ulici (teraz Jesenského), preto 14.júla 2024 vŕbu orezali v nádeji, že prežije. Následne zrejme zistili, že kmeň je v takom zlom stave, že už nemá výhľad a preto aj kmeň vŕby zrezali nasledujúci deň 15.7.2024. Stará Biskupická ulica, na jar 1977. Rázcestie so starou vŕbou jestvujúcou do 15.7.2024. Pohľad je smerom ku stredu mesta.
Ďalej je súvisiaca fotografia Biskupickej a Legionárskej ulice, pohľad z budovy Keramoprojektu v roku 1981: V dolnej polovici obrázka medzi domami sa dá vysledovať šikmá ulička, ktorá tie dve ulice spájala. V pozadí je (tmavý) veľký starý (nejedlý) gaštan na severovýchodnom konci Biskupickej ulice (oproti Ďurinovcom), ešte stál chvíľu po roku 2000, neskôr na tom mieste postavili Pafčugov dom (stavebné šarvátky okolo výstavby pozrieť v dobovej tlači Info Trenčín). Na obrázku vpravo sú staré honvédske kasárne na Legionárskej ulici, postavené v r. 1889, zbúrané v r. 2005, za nimi smerom ku mestu (=za odbočením na ulicu Priekopy) rožný dom je už dnes nadstavaný; kedysi v ňom vyrastala budúca manželka spisovateľa Dominika Tatarku; (ďalej za ním (už nevidno) je Meloccov dom a ešte ďalej bol židovský chudobinec (dnes už zbúraný), potom ...Urbánkov dom (*1905), krčma Patek, Cicuttov dom (*1930; býval tam Dr. Grigorij Medvecký s manželkou očnou lekárkou, aj primár MUDr. Šimon Ománik, dom postavil v r. 1930 staviteľ Antonio Cicutto, dovtedy tam mal stavebný dvor), dom Keleti delikatessen, Ševelov hostinec,.... na konci na rohu s horným šancom Zieglerova sódovkáreň, no ale to sme už úúúplne mimo obrázka....)Pohľad z budovy Keramoprojektu smerom do stredu mesta, v roku 1981: vľavo je ulica Biskupická, vpravo Legionárska.
Pohľad zo strechy budovy Slovakotexu smerom na juh (na Inovec). Na obrázku je križovatka ulíc Sovietskej armády (predtým aj potom "Legionárska") a Soblahovská (vľavo) spolu s okolím, približne v roku 1982; križovatka je tu ešte tradičného vyhotovenia, na kruhovú ju prebudovali až na jeseň roku 2005. Na Soblahovskej ulici už stoja výškové obytné domy postavené v r. 1971-1972-1973 (začalo sa od cintorína). Už stojí budova Keramoprojektu (v prevádzke od februára 1976) aj s nižšou prístavbou ukončenou v r. 1979. Zbúraná už je (v 2. pol. 70. rokov) nábytková továreň Družba; v druhej polovici 80. rokov na jej mieste postavia výškovú budovu Vodných elektrární (na obrázku ešte nestojí). Ešte stoja (v popredí uprostred) staré domy na ul. Biskupická a Sov. armády aj na šikmej uličke, ktorá ich spájala; stojí teda (i keď tu nerozoznávame) obchod potravinami ktorý mal zopár schodíkov hore z ulice, neskôr (okolo 1985) prerobený na známy hostinec Olšavan, zbúraný v r. 1991 pre výstavbu novej budovy poisťovne. Vľavo dole na okraji záberu je vidieť dolný koniec kasární (zbúrané až 2005), a ďalej (do prava) je jednoposchodový Kirchnerov dom, ďalej (dva) rodinné domy odstúpené trochu ďalej od chodníka (posledný je Rudolf Vilček mäsiarstvo), ďalej doteraz (2023) stojaca budova býv. škôlky (óvoda) kde v čase záberu sídlila časť Stavoprojektu (teraz tam má vojsko kancelárie), ďalej Neherova továreň na paplóny (trojpodlažná budova pri chodníku, a ďalej dozadu pozemku tiahle prízemné budovy) - no a ďalej už začínajú vysoké aj nižšie nové (obývané od dec. 1972) domy na Soblahovskej ul. Križovatka ulíc Sovietskej armády a Dlhé Hony, v roku 1982.
Na obrázku je križovatka ulíc Sovietskej armády (predtým aj potom "Legionárska") a Dlhé Hony (to je historický názov toho miesta; neskôr ulicu premenovali na "Májového Povstania Českého Ľudu", zvaná aj "MPČL") spolu s okolím, v roku 1965. Vpravo dole je zaguľatený roh oplotenia areálu nemocnice, na okraji celkom vpravo kúsok prízemnej murovanej budovy, ktorá na okraji areálu nemocnice stála až do výstavby novej budovy chirurgie, ktorá bola postavená koncom obdobia socializmu. Vľavo dole v rohu je plocha jednoho z niekdajších skladov dreva Weilovej píly. Vľavo je okraj poschodovej budovy základnej školy (5.ZDŠ, *1956), od nej vpravo (uprostred plochy obrázka) sú staršie rodinné domy s drobnými hospodárskymi stavbami, na ich mieste neskôr postavili detské jasle s materskou škôlkou (obvykle "MŠ60+DJ35", často to býval typ "T6") odhadom začiatkom sedemdesiatych rokov. Ďalej v pozadí vľavo vidíme prvé tri vchody dlhej rovnej deväťvchodovej šesťpodlažnej tehlovej bytovky (9x6x3=162 bytov) tzv. "kravín", býva sa v nej od leta 1962. Uprostred tie najvyššie tri veľké budovy sú tri rovnaké (pôvodne červené) bytovky, každá má dva vchody a deväť obytných podlaží po štyri byty (ešte jeden je na prízemí), spolu 33 bytov vo vchode, teda 66 bytov v jednom dome; stavané sú experimentálnou metódou z betónových (nie nosných) panelov odlievaných na mieste stavby, ktoré sa vkladali do liatej betónovej nosnej konštrukcie. Výstavba začala v r. 1963, prostredná bytovka je obývaná od októbra 1964. Ďalší takýto bytový dom, ale s tromi vchodmi, pôvodne tiež červený, je postavený asi 200 metrov severnejšie, oproti rohu nemocnice, na ul. 28. októbra. Podobné domy v tej dobe postavili aj v Bratislave, neskôr sa už táto technológia výstavby nepoužívala. Na strechách tých troch bytoviek, tie zvláštne domčeky sú výťahové strojovne. Križovatka ulíc Sovietskej armády a Dlhé Hony, v roku 1965. Pohľad od južného rohu areálu nemocnice smerom na juh (na Inovec, ktorý tu však v diaľke nevidíme).
Vľavo obchodné stredisko Družba v závere jeho výstavby. V popredí záberu je východný roh areálu nemocnice s dnes už nejestvujúcimi budovami (býv. stolárska dielňa...); vľavo dole je časť rožnej budovy Nátlyho kúrie. V popredí vpravo je trojpodlažná nemocničná budova slobodárne (tzv. Moulin Rouge, neskôr tam bolo oddelenie rehabilitácie), pred ňou spevnená plocha s autami = súčasť nemocnice. V pozadí je piata Základná deväťročná škola (5.ZDŠ), v ktorej vyučovanie začalo 1.9.1956. (Vzadu je pohorie Považský Inovec.) Rozostavané Obchodné stredisko Družba - pohľad z budovy Keramoprojektu v roku 1981.
Sú to obchody ako pred 1989, až na Messerchmidtove pekárstvo, ktoré sa obnovilo po 1989. Fotografované prístrojom Pentacon Six so širokouhlým Flektogonom, negatív zosnímaný a fotka upravená na počítači. Naisto si spomínam, že aj v zime 1999/2000 bolo námestie celé zasnežené. Viac o námestí napr. aj tu a tam na konci sú aj ďalšie odkazy týkajúce sa hlavného námestia. Zasnežené námestie pod hradom v decembri 1991. Vtedajšie obchody sú popísané v obrázku, dnes sú tam už iné.
Vľavo od sochy sv. Trojice sú ešte na obrázku predajne ako boli pred r. 1989: predajňa odevov Slovakotex, dnes už nejesvujúca; od nej vľavo boli Športové potreby (neskôr (po vypudení zo susedstva piaristov po r. 2000) tam bola lekáreň)). Vpravo od sochy sv. Trojice vidím predajňu Pinguin, ktorá tam pred r. 1989 nebola; vôbec si na ňu nespomínam, musela tu byť len krátko. Fotografované prístrojom Pentacon Six so širokouhlým Flektogonom, negatív zosnímaný a fotka upravená na počítači. Naisto si spomínam, že aj v zime 1999/2000 bolo námestie celé zasnežené. Viac o námestí napr. aj tu a tam na konci sú aj ďalšie odkazy týkajúce sa hlavného námestia. Zasnežená socha sv. Trojice na námestí pod hradom v decembri 1991. Záber nadväzuje na predošlý.
Ľavý dom =č.6 =za soc. hračky "Luba"; tu vľavo =niečo pred r. 1994, s čerstvo novým priečelím; tu vpravo v roku približne 1994 =s čerstvo prerobeným novým priečelím s odstránenou el. konzolou a novou strechou s pridanými strešnými oknami. Prostredný dom =č.4 =kedysi Schaner mäsiarstvo; po 1945 za soc. =tiež mäsiarstvo stále aj tu na obr. vľavo =niečo pred r. 1994; tu vpravo v roku približne 1994 =prízemie v prestavbe, poschodie celkom zbúrané (pred postavením nového); Pravý dom =č.2 =po r. 1918 krátko "Kníhkupectvo František Wasserburg", za soc. obchod Ovocie-zelenina; tu vľavo =niečo pred r. 1994 malý obchod odevy; tu vpravo v roku približne 1994 =tiež malý obchod odevy. Dodatočne v jan.2024 upozorňuje Dr. Ján Hanušin, že na starej pohľadnici vidí obchod "Franz Wasserburg" na severnom konci domu č.6; túto dvojakosť nateraz vysvetľujem pravdepodobnou zmenou umiestnenia obchodu; odhadujem, že umiestnenie s nemeckým písaním mena "Franz" (a v rohu pohľadnice "Trenčín" napísané rukopisom podobným fraktúre) bolo z tých dvoch skoršie. Fotografie sú neznáme cudzie. Domy č. (zľava) 6,4,2 na západnej strane Sládkovičovej ulice, poniže mestskej brány: vľavo niečo pred r. 1994, vpravo v roku približne 1994.
Fotografované prístrojom Pentacon Six so širokouhlým Flektogonom, negatívy zosnímané a upravené na počítači do panoramatickej fotografie spojením troch záberov. Na ploche uvoľnenej zbúraním postavili budovu Slovenskej poisťovne a daňového úradu; o čosi neskôr sa k nim (k západnej strane) pristavala budova krajského úradu, siahajúca až po Biskupickú ulicu, kde sa stala rožnou budovou na novovybudovanom predĺžení (po Legionársku) ulice K dolnej stanici. Na západnej strane Biskupickej ulice, na križovatke s ulicou K dolnej stanici, na mieste staršieho prízemného tiahleho domu niekdajšej kvasnicovej továrne, postavili novú budovu sociálnej poisťovne, stojacu oproti (cez cestu) budovy Slovakotexu. Novou výstavbou zanikla horná (severovýchodnejšia) časť Biskupickej ulice, zostala len jej dolná (juhozápadná) časť, ktorej meno zmenili na Jesenského. Názov Biskupická ulica v súčasnosti jestvuje v Trenčianskych Biskupiciach (= v súčasnosti miestna časť Trenčína), čo je v historickej súvislosti mätúce. Zbúraná dolná časť Legionárskej a Biskupickej ulice, v decembri 1991.
Výstavba hate (stavidiel) na Váhu v Trenčianskych Biskupiciach začala ešte v roku 1943, počas prechodu frontu bola prerušená, po vojne pokračovala vrátane výstavby derivačného kanála do elektrárne Kostolná. Dňa 5.7.1952 cez stavidlá začala prúdiť voda derivačným kanálom do elektrárne Kostolná. Na obrázku do oblohy trčia na obrázku dva komíny: ten ľavý patrí továrni Odeva (pôvodne Nehera), ten pravý mäsozávodu (pôvodne Schaner) na Hornom Šanci. Pohľad na biskupické stavidlá z hrádze od Hydrostavu, v r. 1981.
