Posledná zmena [MM/DD/RRRR/...]:
Stránky založené v r. 2018 k okrúhlym výročiam obcí.

Trenčianske Biskupice
Nozdrkovce, Belá, Bobrovník


Trenčianske Biskupice, po stáročia samostatná obec, je už viac desaťročí administratívne pričlenená k mestu Trenčín a postupne s ním splýva a tým zaniká jej svojráz, ktorého zvyšky dnes ešte možno nájsť.
Trenčianske Biskupice - to sú niekdajšie Horné Biskupice, ale už aj neskôr administratívne pričlenené obce Belá, Bobrovník, Nozdrkovce, ktorých sa táto stránka tiež týka.
Na tejto stránke chceme zachytiť minulosť týchto obcí, nakoľko sa ešte dá, aby z pamäti celkom nevymizla; veď ani 900. výročie Nozdrkoviec pred 15 rokmi, ani 800. výročie Biskupíc pred 10 rokmi si nikto ani len nepovšimol.

Tieto internetové stránky boli založené na Bielu sobotu roku 2018, sprístupnené 8. októbra 2018, zverejnené na Vianoce 2018 (tento počiatočný obsah stránky je zaarchivovaný na adrese: https://web.archive.org/web/20181226085204/http://www.trencan.6f.sk/Bis/ ), k príležitosti 810. výročia najstaršej známej písomnej zmienky o Biskupiciach.

Náš záujem nejde až do "živej" prítomnosti, končí (nie presne) okolo r. 1989.
Časové určenie: ak nie je inak uvedené, spravidla ide o obdobie socializmu (zhruba 1948 - 1989). Vojna, ak nie je inak určené, sa rozumie druhá svetová (v skratke aj 2.SV).
Podčiarknutý text je hypertextový odkaz, to znamená, že keď sa naň ťukne ľavým tlačidlom počítačovej myši, otvorí sa nová stránka, alebo sa vykoná iná odkazovaná činnosť.
Táto stránka sama osebe neobsahuje javascript, ktorý by mal užívateľovi skrytú funkčnosť (teda ani žiadne otrávené koláčiky "cookies"), okrem prípadného počítadla prístupov; ak by azda nad tento rozsah niečo pridal poskytovateľ bezplatného umiestnenia týchto stránok, bolo by to v plnom rozsahu jeho vecou, obvykle však pridáva len reklamy na koniec, prípadne na začiatok stránky.

Tento obsah stránky nie je konečný ani uzavretý. Predpokladáme doplňovanie, predovšetkým fotografiami. Ktokoľvek môže do obsahu ponúknuť čokoľvek, napríklad spomienky, nové zprávy, staré fotografie (stačí ukázať, netreba požičiavať), dobré nápady, upozornenie na chyby. Ozvať sa môžete napríklad na adresu elektronickej pošty bebece999@gmail.com.


Obsah

Najstaršie
Administratíva
Pečať, znak, erb
Kostol
Stavebný vývoj a siete
Železnica
Vodné diela
Ábelov mlyn
Kultúrny dom
Letisko a Letecké opravovne
Futbalové ihrisko
Obchody, podniky, iné...
Škola
Hasičská zbrojnica
Poštový úrad
Kaplnka
Kríž
Cintorín
Majer
Roľnícke družstvo
Urbariáty
Obyvateľstvo
Známi rodáci a občania
Chotárne názvy
Hody a iné miestne tradície
Kroniky a iné písomné pamiatky
Spolky a politické strany
V roku 1877
Mapy a zobrazenia


Najstaršie

Podľa súčasných údajov Archeologického ústavu SAV v Nitre,
• z r. 1208 je najstaršia zmienka o Trenčianskych Biskupiciach, ako "predium ante castrum Trenchin", čiže "osada pred hradom Trenčín",
• z r. 1113 je najstaršia zmienka o Nozdrkovciach ako "Nozdrogouz",
• z r. 1208 je najstaršia zmienka o Belej, a
• z r. 1358 je najstaršia zmienka o Bobrovníkoch ako "Hodaz"


Administratíva

Nozdrkovce možno vznikli najskôr, lebo písomná zmienka o nich je o storočie staršia; časom však väčší rozmach zaznamenali Biskupice.
Biskupice boli sídlom farského úradu až do zničenia tatárskym vpádom v r. 1241; pred niekoľkými rokmi bol biskupický farský úrad obnovený.
Biskupice zrejme v pradávnych dobách boli majetkom nitrianskeho biskupstva.
Biskupice mali vlastnú samosprávu: richtára (nateraz známi: Janáč, ...), potom MNV (v dome na terajšej Javorinskej ulici č.5, od školy na rohu štvrtý dom smerom k Váhu).

Do r. približne 1874 sa obec volala Horné Biskupice, potom Trenčianske Biskupice.
V r. 1895 Belá a Bobrovníky boli administratívne pričlenené do Trenčianskych Biskupíc.
V r. 1907 Nozdrkovce boli administratívne pričlenené do Trenčianskych Biskupíc.
Do r. 1964 Trenčianske Biskupice boli samostatnou obcou, od r. 1965 sú administratívne pričlenené do mesta Trenčín.

Podľa Majtána boli historické názvy Biskupíc a včlenených obcí tieto:
1773 Biskupicz, Biskupicze
1786 Biskupicsch
1808 Biszkupicz, Püspöki, Biskupice
1863 Püspöki
1873–1902 Biszkupic
1907–1913 Trencsénpüspöki
1920 Biskupice
1927–1964 Trenčianske Biskupice

Belá: 1773, 1786, 1863–1892 Bella, 1808 Bela, Bella
Bobrovník: 1773 Bobrovnik, Bobrownik, 1808 Bobrovnik, Bobrowník, 1863–1892 Bobrovnik
Nozdrkovce: 1773 Noszderkócz, Nozdrkowcze, 1786 Nozderkócz, Nozderkowce, 1808 Nozdrkóc, Nozdrkowce, 1863–1892 Nozdrkóc
Belá-Bobrovník-Nozdrkovce: 1895–1902 Bellabobrovniknozdrkóc

Na čele obce Trenčianske Biskupice boli:
• od roku 1892 po rok aspoň 1921 bol richtár Ondrej Janáč
• v roku 1933 aj koncom r. 1939 je starosta obce, aj koncom r. 1943 komisár obce, je uvedený Štefan Rehák


Pečať, znak, erb

sú uverejnené v knižke od pána Juraja Fojtíka.


Kostol

je najstaršia budova v Biskupiciach; je taký starý, že rok novopostavenia nie je známy, len roky prestavieb (najstaršia okolo r. 1250, lebo v r. 1241 bol zničený aj s biskupickou farou). Je postavený v románskom štýle , zasvätený sv. Kozmovi a sv. Damiánovi, ktorí sú aj patrónmi lekárnikov.
Okolo r. 1969 bola k pôvodnej budove kostola postavená prístavba (predsienka pred vstupom), ktorá je priestorove síce nie veľká, ale na vzhľad úplne iného štýlu, z diaľky prebíjajúceho románsky vzhľad kostola; jej pretrvávajúce jestvovanie je zapríčinené potrebou onoho priestoru, ktorý by sa v dnešných pomeroch asi investične ťažko nahrádzal, a možno aj akýmisi rozpačitými ohľadmi k stavebnému riešeniu onej prístavby.
Kedysi omše slúžievali vdp. Hromník, Staník, a Kapusta, ktorý bol asi najviac obľúbený medzi deťmi, ktoré vyučoval náboženstvo, a tiež hrával s mládencami futbal. Dlhoročný kostolník bol pán Šišovský.
Farský úrad novozriadený v Biskupiciach 1. júla 2007 sídli v novopostavenej budove, stojacej na mieste dovtedajšieho, ku koncu už neobývaného rodinného domčeka Bajzových.


Stavebný vývoj a siete

vidíme zachytený najstarší na mapách 1. a 2. vojenského mapovania, teda od konca 18. storočia, aj na novších (TOPO 52), prípadne na fotografiách.

Pevné cesty. Hlavná cesta Trenčín-Turná mohla byť spevnená aj pred rokom 1900, vyasfaltovaná bola najneskôr po druhej svetovej vojne. To by mohlo platiť aj pre hlavnú biskupickú ulicu ku kostolu, ale terajšia cesta do Nozdrkoviec mohla byť spevnená či asfaltovaná neskôr.
Do Nozdrkoviec a Bobrovníka viedla cesta, ktorá už dnes nejestvuje, ale ešte niekoľko rokov po 2.SV jestvovala a bolo po nej pravidelné autobusové spojenie od Biskupíc cez Nozdrkovce krajom Bobrovníka, smerom do Veľkých Bieroviec. Táto cesta, ako aj nozdrkovský cintorín, boli odstránené niekoľko rokov po 2.SV a na ich miesto bola rozšírená letištná plocha. Cesta bola upravená do terajšieho stavu, keď v Nozdrkovciach končí, a do Bobrovníka už žiadna cesta nevedie, len chodník cez role, od dolného (južnejšieho) konca Nozdrkoviec.

Elektrina bola v Biskupiciach zavedená zrejme ešte pred druhou svetovou vojnou, do Nozdrkoviec možno v tom istom čase, možno neskôr, pretože Biskupice mali výhodu letiska, kvôli ktorému niektoré veci mohli byť v Biskupiciach skôr.
Elektrina do Bobrovníka bola zavedená až po 2.SV.

Telefón nevieme, kedy bol zavedený, do Biskupíc najneskôr asi v 30. rokoch kvôli letisku, Nozdrkovce možno neskôr, Bobrovník asi nikdy.
Isté je, že už v r. 1937 v Biskupiciach mal telefón Ondrej Janáč, ako o tom svedčí záznam tu v telefónnom zozname z r. 1937:


Voda bola v mnohých domácnostiach vlastná, zo studne, neskôr cez domácu vodárničku. Voda z mestskej vodovodnej siete sa zavádzala neskôr, zhruba v 70. rokoch (=1970++). To isté platí aj pre Nozdrkovce. V Bobrovníku nebol vodovod zavedený vôbec nikdy, voda bola len zo studní.

Kanalizácia veľkého priemeru bola uložená stredom terajšej Javorinskej ulice približne v r. 1964. Potrubie bolo pravdepodobne budované betónovaním na mieste, teda bez použitia prefabrikovaných betónových skruží. Potrubie bolo také veľké, že počas výstavby sa v ňom deti hrali a naháňali, von vyšli až v Nozdrkovciach kde potrubie ústilo (cez známy výpustný domček (zbúraný okolo r. 2016) pri hrádzi, neďaleko neskoršej čističky) do (starého) Váhu. Pravdaže, tento kanalizačný zberač neslúžil len Biskupiciam.
Azda pri tej istej príležitosti boli odkanalizované aj Biskupice samotné.
Kanalizácia bola do Nozdrkoviec zavedená možno v tom istom období.
Kanalizácia do Bobrovníka nebola zavedená vôbec nikdy.

Plyn bol do domácností v Biskupiciach zavedený okolo r. 1980, do Nozdrkoviec možno v tom istom čase, ale do Bobrovníka nikdy.


Železnica

z Trenčína do Veľkých Topoľčian bola postavená okolo r. 1901, vedie severovýchodným okrajom Biskupíc a viditeľne ich oddeľuje od Trenčína. Na križovatke železnice s cestou sú odvtedy železničné "Biskupické rampy", čo je v hovorovej reči významný orientačný bod už po desaťročia.
V čase prvej Slovenskej republiky sa tu stalo smrteľná nehoda: vlak tu zabil lekára MUDr. Biermanna staršieho.
Ohľadne železnice pre letisko nasleduje krátky citát z diela pána Ing. Marka Englera, ktorému za poskytnutie ďakujem:
"V roku 1943 sa pripravovala výstavba továrne na lietadlá v Biskupiciach pri Trenčíne (neskoršie Letecké opravovne Trenčín). Táto továreň si vlastným nákladom 250 000,- Ks postavila osobnú zastávku v km 47,6 až 47,7 trate Topoľčany – Bošany – Trenčín. Išlo o zastávku neverejnú, len pre zamestnancov továrne. Plánovalo sa zavedenie zvláštnych vlakov Trenčín – km 46,6 – Trenčín, ktoré by vozili iba zamestnancov. Otvorenie sa plánovalo na 1. február 1944. ... Do továrne bola postavená železničná vlečka odbočujúca priamo z trate Trenčín – Bošany. Železničná vlečka vedúca do Leteckých opravovní bola po druhej svetovej vojne využívaná len minimálne a preto bola 1. januára 1975 zrušená a koľaj vytrhaná."


Vodné diela


Hať Trenčianske Biskupice (aj "stavidlá", novšie tiež "zdrž")
začali stavať v r. 1942 (1943), ukončili v r. 1951, pretože prechod frontu na jar 1945 výstavbu prerušil; pravobrežná manipulačná budova hate bola postavená v r. 1950. Po fronte dielo staval národný podnik Hydrostav, ktorý si v Biskupiciach zriadil svoj stavebný dvor. Hať v Biskupiciach slávnostne uvádzal do prevádzky vtedajší povereník Jozef Lukačovič.
Hať vytvára (smerom na sever) vodnú nádrž Trenčín s objemom zadržanej vody 3,25 mil. m3, so súvislou vodnou plochou približne 50 ha. Voda z hate (smerom na juh) tečie:
• do prívodného (180m3/s) derivačného (odkláňajúceho) kanála vodných elektrární Kostolná, ďalej Nové Mesto n.V. a ďalej Horná Streda, kde sa na dĺžke 40km pri spáde 50m získava výkon 76MW a energia 340,9GWh/rok (údaje sú priemerné, približné),
• do pôvodného (takmer neupraveného) koryta rieky (tzv. "starý") Váh, okolo ktorého je vytvorené záplavové územie, na ktorom samovoľne vznikol lužný les; záplavové územie je ohraničené na východe sypanou zemnou hrádzou a na západe tiež sypanou zemnou hrádzou, ktorá je ľavobrežnou hrádzou vyššie zmieneného derivačného kanála.
Prietoky von z hate sú regulované doskovými stavidlami.

Poznámka: celé vodné dielo na Váhu v okolí Trenčína (t. j. aj na juh, aj na sever) sa ukončilo v r. 1956. Okrem biskupickej hate a kanála do Kostolnej a N. Mesta dielo tvorí ešte (o niečo neskoršie stavaná) elektráreň Skalka s prívodným kanálom z Kočoviec pri Púchove, tiež nový cestný most a most na ostrov v oblasti hornej sihote - a, pravdaže, hrádze.

Hrádze Váhu
majú dávne počiatky vo všeobecnosti, a aj v Trenčíne a naokolo. Základ tunajších hrádzí Váhu bol postupne budovaný v tridsiatych rokoch (=1930+)) asi v polovičnej výške súčasných hrádzí. V rámci budovania vodného diela 1942-1956 sa hrádze dobudovali do terajšej podoby.

Výpusť odpadových vôd do (starého) Váhu na jeho ľavom brehu
bola vybudovaná ako súčasť vodného diela (1942-1956) asi 500-600 m poniže stavidiel aj s manipulačnou neveľkou budovou uzáverov kanalizácie na boku hrádze), zrušené (aj budova odstránená) okolo r. 2016.

Čistička odpadových vôdna ľavom brehu (starého) Váhu
bola dlho budovaná koncom obdobia socializmu; výstavba (približne) začala na prelome 70. a 80. rokov, trvala asi desiatku rokov. Bola to prvá čistiareň odpadových vôd pre Trenčín (pravobrežnú vybudovali až neskôr).

Malá vodná elektráreň na pravom brehu starého Váhu
asi 100 m poniže stavidiel, bola vybudovaná okolo r. 2008 (stav. časť fa ViOn Zlaté Moravce), má prítok z derivačného kanála, odtok do starého Váhu, výkon odhadom zopár MW.

Malá vodná elektráreň na ľavom brehu starého Váhu
asi 500-600 m poniže stavidiel (takmer zarovno s niekdajším vyústením kanalizácie, ktoré bolo v tom istom čase zrušené aj s manipulačnou neveľkou budovou uzáverov kanalizácie na boku hrádze), bola vybudovaná okolo r. 2016, je prietočná na starom Váhu, t.j. má zdrž cez celý prierez starého Váhu, z ktorého berie vodu, a do starého Váhu ju aj vypúšťa. Výkon má 1MW, spád 1m (zaokrúhlené hodnoty).

Most (cestný) cez starý Váh aj cez kanál Váhu
bol postavený okolo r. 2015. (Pôvodne sa počítalo s umiestnením mosta asi 100m poniže úrovne južného okraja areálu nemocnice, kde sa aj v 70. rokoch pri výstavbe sídliska Noviny ponechala rezerva územia. Po r. 1989 sa tento úmysel zrušil, na rezerve územia sa postavili bytové domy a rozpracúval sa zámer umiestnenia mosta v jeho terajšom umiestnení.



Ábelov mlyn

na západnej strane cesty do Belej a Trenčianskej Turnej si dal postaviť mlynár pán Karol Ábel, dovtedy pôsobiaci ako mlynár v Drietome. Veľkú poschodovú budovu mlyna v roku 1936 postavil staviteľ Dominik Filipp. Strojné zariadenie valcového mlyna kúpil mlynár p. Ábel v Pardubiciach, prišlo železnicou na stanicu Trenčín-predmestie a odtiaľ ho prepravili do mlyna konským povozom. Pohon mlyna bol elektrický.
Mlyn mlel pre okolitých gazdov a po vojne (1945) postupne mletie zaniklo jednak kvôli znárodneniu výrobných podnikov, ale aj kvôli letisku, ktoré pri mlyne postavili krátko po vzniku mlyna. Na mlynára vyvinuli spoločenský tlak, v dôsledku ktorého sa administratívne (voči Okresnému národnému výboru) "dobrovoľne" písomne vzdal vykonávania mlynárskej živnosti.
Mlyn zabrali Letecké opravovne po svojom vzniku, jeho budovu začlenili do svojho areálu na jeho okraji za vrátnicu.
Po r. 1989 bola nehnuteľnosť mlyna prinavrátená potomkom pôvodného majiteľa, ale už sa nemelie.
Zaznamenajme, že pán Ábel bol z mlynárov, ktorí nielen mleli, ale aj mlyny stavali a zriaďovali. Pred Biskupicami mal mlyn v Drietome na potoku poháňaný Francisovou turbínou od r. približne 1912-1914, ktorá nielen poháňala mlyn, ale aj v malom generátore vyrábala elektrinu pre vlastnú potrebu mlyna (najmä osvetlenie). Pred Drietomou bol pán Ábel mlynárom inde.


Kultúrny dom

Na križovatke hlavnej cesty vedúcej cez Biskupice (z Trenčína do Trenč. Turnej) a hlavnej biskupickej ulice (ku kostolu), niekedy zhruba koncom 1.ČSR, postavila rodina Nemec rožný dom, v ktorom bola kultúrna sála, obchod, hostinec a ich byt. Po vojne sa v kutúrnej sále premietavali filmy, ešte aj niekoľko rokov po pripojení Biskupíc k Trenčínu (od r. 1965), kino zaniklo zdruha v polovici 80. rokov.
V dome bola aj verejná knižnica, po vojne jestvovala počas administratívnej samostatnosti Trenčianskych Biskupíc, teda to pravdepodobne bola knižnica obce, asi nie pobočka mestskej knižnice.


Letisko a Letecké opravovne

   Letecké opravovne - začiatky
   Letecké opravovne - obrázky

Futbalové ihrisko

bolo najskôr na tzv. "sihoti" (kde bývala aj rodina Cigána Kačániho), neskôr na okraji obce oproti cintorínu, neďaleko hrádze. Patrilo futbalovému klubu Leteckých opravovní, ktorý po r. 1989 ihrisko predal bratislavskému majiteľovi. Teraz (2018) nie je využité a jeho budúci osud nie je jasný.


Obchody, podniky, iné...

Obchod bol približne (juhozápadne, cez hlavnú biskupickú ulicu, na ktorej je kostol) oproti Nemcových domu.
Mliekareň bola oproti (na opačnej strane cesty do Belej a Turnej) spomenenému obchodu.
Schwartz Viliam, - podnikanie s odpadom bolo od hlavnej cesty až po železnicu, približne západne oproti Nemcových domu. Jestvovalo ešte koncom 1.ČSR, aj po vojne. Schwartzovci aj s deťmi sa po vojne, okolo r. 1947, vysťahovali do Palestíny; čo s nimi bolo počas 1.SR, nateraz nevieme. Pán Schwartz, hoci žid, bol slovenský národovec, zakladajúci člen miestneho odboru Matice slovenskej - podrobnosti pozrieť tu v inom článku o MO MS.
Po r. 1989 sa na tom mieste na viac rokov obnovilo podnikanie s použitým tovarom, predávali vo väčšom množstve pužité bicykle, lyže, pneumatiky, aj iné.
Bulhar Stančo Kozarov mal po vojne záhradníctvo vedľa Javorinskej ulice smerom do mesta, kde teraz začína sídlisko Noviny. Pestoval hlavne zeleninu, mal aj skleníky. Kupovalo sa u neho, a tiež rozvážal tovar na trhy svojím nákladným autom. Zaniklo zhruba v čase výstavby toho sídliska.
Hydrostav staval v Trenčíne a okolí dve vodné diela:
(1) Kočkovce - Vodná elektráreň Skalka - Trenčín; ukončená koncom r. 1956,
(2) Trenčín - hať Trenčianske Biskupice - Kostolná; výstavba od r. 1942, prerušená prechodom frontu.
Hydrostav, ktorý staval vodné diela, si na okraji obce Trenčianske Biskupice za cintorínom pri hrádzi vybudoval stavebný dvor s prízemnými budovami. (údržbárske dielne Hydrostav mal v Trenčíne na novovybudovanom ostrove, po dobudovaní vodného diela na ich materiálnej podstate bola zriadená lodenica Zväzarmu, ako 42. základná organizácia "Na ostrove").
V biskupickom stavebnom dvore Hydrostav po dobudovaní vodného diela tu naďalej mal školiace stredisko bagristov, ubytovňu a kuchyňu (istý čas tam bol vedúci pán Ivan Kukučka, ktorý bol predtým vedúci reštaurácie Ranč pri Novom Meste n. V., ešte predtým (povedzme od 1963) merináckej chaty v Opatovskej doline, dovtedy Mestskej chaty v Soblahove).
Po r. 1989 biskupický stavebný dvor Hydrostavu bol sprivatizovaný. Sídlili tu rôzne podniky, spomeňme aspoň firmu Stelit na pílové listy.


Škola

bola v Biskupiciach postavená ešte koncom Rakúsko-Uhorskej monarchie a jej budova stojí doteraz na rohu hlavnej ulice, len kúsok za rampami vpravo za vjazdom do Biskupíc. V budove bola jedna učebňa a (dvojizbový) byt učiteľa. Medzi budovou školy a cestou bola predzáhradka. Pri budove bol trávnatý školský dvor, okrem výbehu žiakov cez prestávky sa používal aj na príležitostné nástupy a na telocvik. Na dvore boli tiež školské záchody (možno aj nejaký ďalší prístavok, azda na palivo). Podlahy boli doštené, "olejové". V škole sa prezúvalo. Šatňa bola miestnosť od dvora, v nej sa prezúvalo a na vešiaky odkladalo šatstvo; do školy teda žiaci nevstupovali z ulice, ale z dvora. Po vojne (1945) škola bola "dvojtriedka" - učil v nej jeden učiteľ 1. a 3 ročník ráno, iný učiteľ 2. a 4. ročník poobede, tieto dve skupiny sa striedali po týždni ráno a poobede. Niekedy učil možno aj jediný učiteľ. Tieto údaje o školskej prevádzke sa vzťahujú na obdobie okolo r. 1960. V tejto škole sa učilo zhruba do polovice 60. rokov (okolo 1965), dokiaľ nepostavili blízku novú školu 6. ZDŠ na Bezručovej ulici .
Nateraz známe mená učiteľov:
• Kaščák (bol z Oravy, učil tu okolo r. 1945, na dôchodok sa vrátil na rodnú Oravu)
• Oršula
• Mercellová
• Srpoňová
• Kecerová
• Muška - posledný učiteľ až do zrušenia školy, po ktorom v budove školy rodina učiteľa zostala bývať.


Hasičská zbrojnica

stála za kostolom smerom ku Váhu, na okraji obce. Zbúrali ju niekedy asi v sedemdesiatych rokoch. Bola to väčšia budova s hasičskou vežou pri nej. V budove bola neveľká spoločenská miestnosť, ktorá sa používala na rôzne účely, napr. na hostiny po svätých prijímaniach.


Poštový úrad

bol v Biskupiciach na hlavnej ceste, pri mliekarni, jestvoval celé obdobie socializmu.


Kaplnka

stojí za rampami vľavo pri vjazde do Biskupíc, teda oproti škole; za kaplnkou už je železničná trať.
Na kaplnke je pamätná tabuľa miestnym občanom padlým v prvej svetovej vojne. Kaplnka bola teda postavená najneskoršie pri príležitosti ukončenia tejto vojny, ale pravdepodobne o čosi skôr.
Túto kaplnku a kríže bude treba pozrieť na starých mapách, kde bývajú zaznamenané.

Pri kaplnke bola drevená trafika, v nej okrem tradičných novín a cigariet predával aj základné školské potreby - písacie a zošity, tiež sladkosti (lízatká, žuvačky, ...) pán Minarovjech, vojnový invalid s odtrhnutým zápästím, ktorý býval v dome za železnicou (na západ). Neskôr (keď išiel do dôchodku) túto drevenú trafiku nahradil (obvyklý, hranatý, kovový presklený) stánok PNS (poštovej a novinovej služby), v ktorom (asi už na dôchodku, po ukončení zamestnania v Konštrukte) predávala tam aj pani Mušková (učiteľova manželka).

Ešte po vojne pri kaplnke železnicu kolmo križoval jarok - občasný potok, ktorým voda pritekala od západu (od rolí od Soblahova) a tiekla po južnej strane terajšej Javorinskej ulice smerom ku Váhu, kde sa voda rozlievala na tzv. "sihoť", to až do zregulovania Váhu čiže postavenia biskupickej hate (zdrže), ktorá sa začala stavať (približne 1942) ešte za prvej Slovenskej republiky a po prestávke zapríčinenej udalosťami prechodu frontu na jar 1945 a následnej zmeny režimu, sa ukončila až po vojne, celé vodné dielo sa ukončilo v decembri 1956.

Kríž

stojí na konci priameho úseku cesty do Biskupíc, pri ňom je pravoúhla zákruta cesty doľava (na východ).
Kríž nesie letopočet 1936 a nápis "Ku cti a chvále Božej postavili občania trenčiansko-biskupickí v. r. 1936".
Pri kríži v zákrute cesty je cestné zrkadlo.
Toto miesto (kríž, zákruta cesty, zrkadlo) je už dlho v hovorovej reči významný orientačný bod.


Cintorín

je na západnej strane Biskupíc, neďaleko Váhu.
Na cintoríne je aj kaplnka s hrobmi prenesené sem z Nozdrkoviec, kde boli zrušené aby uvoľnili miesto vznikajúcemu letisku, okolo r. 1939.
Z toho istého obdobia nachádzame aj najstaršie pôvodné (nie z Nozdrkoviec prenesené) hroby; či sa tu pochovávalo aj predtým (ale staré hroby sú už všetky zaniknuté, preto ich nenachádzame), alebo bol inde starší cintorín, o ktorom už dnes nevieme - to nateraz nevieme zistiť.


Majer

bol pri cintoríne. Po 2. svetovej vojne bol včlenený do Jednotného roľníckeho družstva (JRD) so sídlom v Soblahove.


Roľnícke družstvo

Jednotné roľnícke družstvo (JRD) v Biskupiciach vzniklo po vojne.
Do družstva bol začlenený aj dovtedajší majer pri cintoríne.
Biskupické JRD ako samostatné zaniklo na spoločnej členskej schôdzi dňa 8.12.1976 zlúčením Jednotných roľníckých družstiev Trenčín-Biskupice, Soblahov a Mníchova Lehota, bolo zvolené predstavenstvo a prijaté stanovy. Okresný národný výbor, odbor poľnohospodárstva v Trenčíne rozhodnutím č. 272/77 zo dňa 24.1.1977 schválil vznik družstva a jeho stanovy podľa zák.č. 122/75 Zb. Deň, ku ktorému je družstvo zapísané do podnikového registra, je: 4.3.1977 (podľa § 1 zák.č.72/ 70 Zb.).
Naďalej jestvovalo ako spoločné, dnes "Poľnohospodárske družstvo Trenčín - Soblahov" so sídlom v Soblahove.
Predseda Jednotného roľníckeho družstva (JRD) bol istý čas aj pán Šulek z Biskupíc.
JRD malo v Biskupiciach hospodársky dvor vedľa (západne, teda smerom ku Váhu) biskupického cintorína. Fungoval ešte okolo r. 2010, napr. tu predávali zemiaky a pod.
V marci 2012 zanikol predajom Slovenskej republike-Slovenskej správe ciest, pre uskutočnenie novej stavby "1/61 Trenčín - most" podľa rozhodnutia o umiestnení stavby z dec. 2005 a stavebného povolenia z feb. 2008 a jeho predĺženia z feb. 2010.
V súčasnosti (2018) jestvuje "Poľnohospodárske družstvo Trenčín - Soblahov" so sídlom v Soblahove, vo svojej právnej podobe zriadenej 1. januára 1977, zapísané na Trenčín, odd. Dr, vl.č.74/R.


Urbariáty

V terajšej (2018) obci Trenčianske Biskupice sú tri urbárske (pozemkové) spoločenstvá, čo sú spoločenstvá vlastníkov pozemkov:
• Urbárska obec, pozemkové spoločenstvo Trenčianske Biskupice - tzv. veľký urbár je právnickou osobou so sídlom v Trenčíne, do úradného zoznamu bol zapísaný s účinnosťou od 30. decembra 1996,
• Urbariát, pozemkové spoločenstvo Trenčianske Biskupice, tzv. malý urbár jestvujúci od 29.1.1997,
• Urbariát pozemkové spoločenstvo Nozdrkovce.


Obyvateľstvo

je už len zčasti pôvodné a pamätníkov ubúda. Časť obyvateľov už je prisťahovaných.
Pôvodné obyvateľstvo bolo výrazne "rozriedené" vznikom letiska (pred a po druhej svetovej vojne), ktorého osadenstvo zčasti bývalo v Biskupiciach.
Pamätníci sú v súčasnosti (2018) pani Krátka (*okolo 1930), tiež pán Ján Ďurža (*1928) z početnej rodiny biskupického stolára, žijúci v Trenčíne.
Zomrel už (okolo 2015) pán Peter Milo, niekdajší pracovník Leteckých opravovní, bývajúci v rade domov za rampami vpravo, ktorý veľa pamätal, aj keď pravdepodobne nebol rodák z Biskupíc.
Veľkí gazdovia boli Janáč, NN, Dúžek.
Najviac zastúpené priezvisko v obci je Rehák, ktorého príslušníci sa odlišovali prímenami, napríklad Rehák Železničiar, Rehák Koreň, Rehák Richtár, Krivý Rehák.
Ďalšie miestne priezviská sú (podľa abecedy): Ďurža, Krátky, Pecík, Šulek, Šumaj, a iné.

Počty obyvateľov Biskupíc v rokoch:
• 2001: 606 obyvateľov (sčítanie ľudu)


Známi rodáci a občania

PhDr. Stanislav Dúžek, CSc., nar. 1.4.1934 v Trenčianskych Biskupiciach, choreograf a vedecký pracovník celoštátneho významu, žije v Bratislave.

Pán Pecík (* asi pred 1.SV), po 2. svet. vojne (1945) viedol miestny divadelný krúžok v Biskupiciach.

Mons. ThDr. Jozef Daško, PhD., (* asi 1951), známy rímskokatolícky kňaz.

Počas svojho pôsobenia na letisku v Biskupicach tu žili viacerí ľudia známych mien.

Ing. Jozef Lehocký, folklorista stredného Považia s , nar. 22.2.1941 v Trenčíne, má v Biskupicach jeden zo svojich rodinných koreňov; viac na http://www.vkmr.sk/buxus/docs/Jozef%20Lehock%C3%BD%20-%20personalna%20bibliografia.pdf  tiež:   http://www.vkmr.sk/buxus/docs/Jozef%20Lehock%C3%BD%20-%20bibliografick%C3%BD%20let%C3%A1k.pdf


Chotárne názvy

Podlúčky - pri letisku, za cintorínom pred Belou.


Hody a iné miestne tradície

Hody v Biskupiciach sú od nepamäti na prelome septembra a októbra, na sviatok patrónov miestneho kostola sv. Kozmu a sv. Damiána.
Vedomosť o iných miestnych dávnych tradíciách (na Ďura, na Jána,...) sa nezachovala.


Kroniky a iné písomné pamiatky

Našťastie sa zachovala prinajmenej vo fotokópiách kronika:
"Pamätná kniha obce: Trenč. Biskupice" za obdobie od 1.7.1933 do 31.12.1943; u kohosi neznámeho v Biskupiciach by mal byť aj originál tejto kroniky - nech už je kdekoľvek, zachovajte ju. Táto kronika bola zriadená na základe zákona, ktorý každej obci najneskôr od 1.7.1933 uložil povinnosť viesť obecnú kroniku (pamätnú knihu).
Po r. 1989 sa objavila v súkromnej držbe:
kronika školy v Trenčianskych Biskupiciach písaná od 1921 do 27.6.1936, avšak obsahuje aj niektoré údaje o starších časoch - nateraz je z nej poruke len výpis.
Obidve kroniky zjavne písali osoby na to úradne určené obcou a školstvom.
Nejaké zverejnené spracovanie minulosti žiadnej z obcí nie je známe; pravdaže, nájde sa množstvo novinových článkov a iných zmienok, najmä v súvislosti s letiskom - tu treba spomenúť:
    • knihu: Androvič, Štefan: Letectvo v Trenčíne. Vydal Alfa Bratislava, 1987
    • podnikový časopis Leteckých opravovní Trenčín (žiaľ, nateraz nie je známe jeho zachovanie v úplnom rozsahu nikde)
    • fotoreportáž z r. 2016 z Pamätnej izby Leteckých opravovní Trenčín (90 fotografií vo formáte pdf, zverejnené na tejto stránke)
    • Brabenec, V.: Letecké opravovne Trenčín. Počiatky podniku. (=Prepracovaný výber z diela: Brabenec: Priemysel v Trenčíne, ISBN 978-80-970651-0-2, TTT 2 , január 2011) zverejnené na tejto stránke.

Branecký vo svojich dielach sa tiež dotkol Biskupíc - je známe, že popísal, ako sa starý kostolník Ďurža dostal na kostolnú maľbu.
Branecký tiež do týždeníka Trenčan v 30. rokoch písal o obciach okolo Trenčína.

Obidve zmienené kroniky sú tu:

   
Kronika Trenčianskych Biskupíc 1933 - 1944

   Kronika školy v Trenčianskych Biskupiciach písaná 1921 - 27.6.1936 (ale aj o starších časoch) - tu len výpis.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
   • Telocvičná jednota „Orol“ Trenčianske Biskupice (od 1920)
   • Dobrovoľný hasičský sbor Trenčianske Biskupice (od 1925)
V ústredí Matice Slovenskej v Martine by mali byť písomnosti vzťahujúce sa na Miestny odbor Matice slovenskej v Trenčianskych Biskupiciach, ktorý jestvoval v rokoch 1935 - (1948...)

Literatúra a predpisy o kronikách:
• Zákon č. 80 Sb. z. a n., z 30.1.1920 o pamätných knihách obecných
• Vládne nariadenie č. 211 Sb. z. a n., z 9.6.1921
• Markus: Pamětní kniha obecní, Štátne nakladateľstvo, 1923, 22. sväzok Občianskej knihovne
• Časopisy "Česká osvěta" (ročníky 18, 19, 25) a "Náš ľud" (4. a 5. ročník)
• Vládne nariadenie č. 169 Sb. z. a n., z 17.11.1932
• (Vládne nariadenie č. 80/1932 Zb. z. a n., o pamätných knihách a knihách obecných.)
• Ako písať pamätnú knihu obecnú. Vydal Osvetový sväz pre Slovensko v Bratislave, 1933. 41 číslovaných strán formátu približne A5
• Jasenák, Ladislav: Príručka pre kronikárov. Vydala Muzeálna slovenská spoločnosť Martin, 1995. 48 číslovaných strán formátu približne A5 Sarmányová-Kalesná, J.: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16.-19. storočia. Vydal Odbor Archívnictva Ministerstva Vnútra SR, Bratislava, 1991 = 2. vydanie rozšírené.541 . strán. http://www.slovakgen.com/index.php/hladanie-v-zozname-obci/57-cirkevn-matriky-na-slovensku-zo-1619-storoia http://www.geni.sk/supis-archivnych-fondov-a-zbierok-archivov-na-slovensku/



Spolky a politické strany

Orol - telocvičná jednota v Trenčianskych Biskupiciach jestvovala od r. 1920.
Dobrovoľný hasičský sbor Trenčianske Biskupice jestvoval od r. 1925.
Hlinkova slovenská ľudová strana mala v Trenčianskych Biskupiciach svoju miestnu organizačnú zložku, ako to ukazujú zachované dokumenty, kde je tiež uvedené meno jej miestneho predstaviteľa "Jožo Šumaj"; je jasné, že zmenou režimu na jar 1945 zanikla.
Činnosť iných polit. strán nateraz nie je objasnená, ale treba počítať s Komunistickou stranou - určite po fronte, ale možno aj pred vojnou.
Zväz žien - miestna organizácia v Trenčianskych Biskupiciach jestvovala po 2. svetovej vojne.
Červený kríž - miestna organizácia v Trenčianskych Biskupiciach jestvovala po 2. svetovej vojne.
Spolok divadelných ochotníkov jestvoval v Trenčianskych Biskupiciach po 2. svetovej vojne.
Miestny odbor Matice Slovenskej v Trenčianskych Biskupiciach - jeho história
je tu.


V roku 1877

nachádzame v štatistickej ročenke tieto údaje:

Belá je (k roku 1877) samostatná obec, má 103ha rolí, 26ha pasienkov, 20 ha lúk, žiadne lesy, ani vinice, ani močariny, 7ha neúrodnej pôdy, spolu 154ha, čistý výnos 1640 zlatiek; pôda je vrstva humusu na štrku, stromkové škôlky tu nie sú žiadne, obyvateľstvo sa živi prevažne poľnohospodárstvom, denná mzda je 80kr. pre mužov, 30kr.pre ženy, 24 kr. pre deti, je tu 13 koní, 6 volov, 16 kráv, 5 prasiat, 207 oviec, žiadne kozy, žiadne osly; sú tu 2 veľké hospodárstva, 3 malé hospodárstva, spolu 81 obyvateľov, 5 domov, miestna reč je slovenská, prislúcha ku fare v Turnej a poštovému úradu Trenčín; je tu 1 mlynár a 1 kováč.

Biskupice sú (k roku 1877) samostatná obec, má 183ha rolí, 5ha pasienkov, 30 ha lúk, žiadne lesy, ani vinice, ani močariny, 115ha neúrodnej pôdy, spolu 334ha, čistý výnos 2162 zlatiek; pôda je dobrá, stromkové škôlky tu nie sú žiadne, obyvateľstvo sa živi prevažne roľníctvom, denná mzda je 80kr. pre mužov, 30kr.pre ženy, 24 kr. pre deti, je tu 36 koní, 12 volov, 46 kráv, 24 prasiat, 53 oviec, žiadne kozy, žiadne osly; sú tu 1 veľké hospodárstvo, 34 malých hospodárstiev, spolu 243 obyvateľov, 35 domov, miestna reč je slovenská, prislúcha ku fare v Trenčíne a poštovému úradu Trenčín; sú tu 3 mlynári, 1 krčmár, 1 kováč.

Bobrovník je (k roku 1877) samostatná obec, má 119ha rolí, 38ha pasienkov, 2ha lúk, žiadne lesy, ani vinice, ani močariny, 27ha neúrodnej pôdy, spolu 186ha, čistý výnos 1695 zlatiek; pôda je dobrá, stromkové škôlky tu nie sú žiadne, obyvateľstvo sa živi prevažne roľníctvom, denná mzda je 80kr. pre mužov, 30kr.pre ženy, 24 kr. pre deti, je tu 8 koní, 6 volov, 24 kráv, žiadne prasce, 194 oviec, 2 kozy, žiadne osly; sú tu žiadne veľké hospodárstva, 5 malých hospodárstiev, spolu 69 obyvateľov, 5 domov, miestna reč je slovenská, prislúcha ku fare v Turnej a poštovému úradu Trenčín; nie je tu uvedený žiaden remeselník.

Nozdrkovce sú (k roku 1877) samostatná obec, má 82ha rolí, 14ha pasienkov, 24ha lúk, žiadne lesy, ani vinice, ani močariny, 68ha neúrodnej pôdy, spolu 189ha, čistý výnos 1219 zlatiek; pôda je čierna, dobrá humusová pôda, stromkové škôlky tu nie sú žiadne, obyvateľstvo sa živi prevažne poľnohospodárstvom, denná mzda je 80kr. pre mužov, 30kr.pre ženy, 24 kr. pre deti, je tu 6 koní, 2 voly, 8 kráv, 3 prasce, žiadne ovce, žiadne kozy, žiadne osly; sú tu 1 veľké hospodárstvo, 3 malé hospodárstva, spolu 61 obyvateľov, 5 domov, miestna reč je slovenská, prislúcha ku fare v Trenčíne a poštovému úradu Trenčín; nie je tu uvedený žiaden remeselník.

Cez Biskupice a Belú vedie (údaj sa viaže k roku 1877) župná cesta (=cesta II. kategórie) z Trenčína do Mníchovaj Lehoty cez Turnú, po nej je vedená aj poštová preprava medzi Trenčínom a Bánovcami.

V r. 1874 v obciach Belá, Biskupice, Bobrovník boli požiare, ktorých následky odškodnila "prvá uhorská poisťovňa"; (priemerná(!) výška náhrad od menovanej poisťovne v uvedenom roku bola 913 zlatiek).

Poznámka: údaje o plochách sú prepočítané z dobových mier (jutár a siah) na hektáre [ha = 10.000 m2 = 1,74 (kat.) jutár] a zaokrúhlené (aj keď od 1.1.1876 platila už metrická sústava, nebola ešte použitá); peniaze sú uvádzané v dobovej rakúskej mene, keď 1 zlatka mala (od 1857) 100 krajciarov [kr.] (korunová mena bola zavedená až v r. 1892.

Mapy a zobrazenia

Odkazy na mapy a zobrazenia ešte nefungujú!
Prvé vojenské mapovanie - okolo roku 1785 (Jozef.; 10-4; 1:28000; max.(1769-1784))
Druhé vojenské mapovanie - rok 1837 (Frant.; 28-38; 1:28000; max.(1806-1869))
Tretie vojenské mapovanie - okolo roku 1882 (1:78000; max.(1857-1888))
Mapovanie TOPO52 z r. 1952 - stav okolo r. 1956
Letecké kolmé snímky z r. 1949 zo stránky Technickej univerzity vo Zvolene
Letecké snímky okolo r. 1980

Stará pohľadnica Trenčianskych Biskupíc - kostol (stav bez prístavby, našťastie) = jediná známa pohľadnica Biskupíc





Tieto internetové stránky boli založené na Bielu sobotu roku 2018,
sprístupnené 8. októbra 2018,
zverejnené na Vianoce 2018
(počiatočný obsah je na https://web.archive.org/),
k príležitosti 810. výročia najstaršej známej písomnej zmienky o Trenčianskych Biskupiciach,
jedným z podnetov boli aj spomienky pána Miloslava Ábela, ktorý v Trenčianskych Biskupiciach vyrastal;
myšlienka na ich založenie však vznikla niekedy okolo r. 2010 na základe poznania, že už len Trenčianske Biskupice a Záblatie nemajú o svojej minulosti zhromaždené poznatky,
po prieskume u r.k. pána farára niekedy v decembri 2017,
ale aj na základe viacerých starých aj novších osobných väzieb na Biskupice.

Ďakujem všetkým:
tým, ktorí mi tu pomohli,
aj tým, ktorí zanechali,
aj tým, ktorí uchovali,
takže som mal čo pozbierať
- bez nich by som nebol mohol urobiť takmer nič...

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2018.

Chyby, omyly, nesprávnosti nemožno vylúčiť;
v prípade ich zistenia prosím o upozornenie.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
(Koniec diela.)



 

      <<  Návrat späť na vrch tejto strany          
-=xXx=-


Nižšie je prípadá reklama poskytovateľa:


„Na světě je zavedeno, že spousta hloupých si hraje na chytré. Z chytrých, kterých je na světě nedostatek, jen ti nejchytřejší si hrají na hloupé.“ Jan Werich